Túlavý autobus tempo & emoce

Dalo by sa povedať, že román Túlavý autobus (The Wayward Bus) patrí k starším dielam Johna Steinbecka, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. Vyšiel totiž r. 1947, teda pred dvadsiatimi rokmi. Ale od tých čias nestratil nič na svojom význame, časovosti a literárnej hodnote, o čom svedčí okrem iného aj to, že sa znova a znova prekladá a vydáva v najrozličnejších jazykoch. Na Slovensku sa s ním zoznamujeme až teraz, ale v češtine vyšiel už dva razy. A v iných rečiach ešte častejšie. Kritika ho vždy znova hodnotí a označuje za jedno z najvýznamnejších a najpríznačnejších diel nielen Steinbeckovej, ale celej modernej americkej románovej tvorby. Aj v tomto Steinbeckovom románe sú hlavnými postavami obyčajní Američania, na pohľad všední a zdanlivo málo zaujímaví. Povrchný človek by sa mohol spýtať, čo môže byť osobitného a vzrušujúceho na takom Juanovi Chicoyovi, majiteľovi malej vidieckej garáže? Alebo na jeho žene, ktorá v zájazdnom hostinci obsluhuje príležitostných hostí a šoférov diaľkovej dopravy? A čím už môže upútať pozornosť také chlapčisko, ako je Juanov učeň Pľuzgier? Alebo mladá, naivná čašníčka Norma? A v otázkach by sa dalo pokračovať, lebo v románe je veľa postáv. Je tu obchodný cestujúci Ernest Horton a celá rodina bohatého akcionára Pritcharda, je tu aj Camille, krásavica neistého spoločenského postavenia, s pochybnou minulosťou a neistou budúcnosťou, je tu aj starý nedôverčivý Van Brunt, navonok samá cnosť a morálka, ale vnútorne rozorvaný strachom zo smrti a zábranami, ktoré sa mu nikdy nepodarilo prekonať. Ťažko povedať, ktorá postava je tu vlastne hlavná a ktoré charaktery sú vedľajšie, lebo všetky majú veľký a takmer rovnaký podiel na tom, aby pred nami vznikol plastický obraz skutočného amerického života v celej jeho mnohotvárnosti a prirodzených protikladoch. Ani jednu postavu nepoznávame z opisu, ale z umeleckého zobrazenia jej ozajstného života, jej činov a správania v rozličných situáciách. Tak sa vynára ich pravá, neskrášlená tvár, ich jasný profil a tak poznávame aj spoločenské pozadie, ktoré ich do značnej miery podmieňuje a utvára. Autor ani slovom toto spoločenské pozadie nekritizuje - a predsa je TÚLAVÝ AUTOBUS jedným z veľkých krtických románov amerického písomníctva, Tá kritika vyplýva akosi prirodzene z výstižného, presného, ale pritom básnického a neobyčajne vnímavého zobrazenia vzájomných vzťahov ľudí, ktorí sa náhodou ocitli v jednom autobuse. Musia spolu prežívať kritickú situáciu, v ktorej im maska voľky-nevoľky padá z tváre a na povrch prenikajú vnútorné pohnútky ich postoja. Ich celý citový život je zrazu akoby obnažený. A už to prezrádza, že tu niet jedinej postavy, ktorá by nebola vierohodná a v celej svojej rozpornosti naozaj ľudská. A tým sme hádam naznačili aj to, prečo tento Steinbeckov román nielen zaujíma, ale priam vzrušuje a dáva pocit ozajstného umeleckého zážitku.... celý text