Šéfovia tempo & emoce

Znova nasadol do auta, zdvihol mikrofón a stisol gombík vysielania. „Haló, veliteľstvo polície v Delane? Veliteľstvo polície v Delane, počujete ma? Počuje ma niekto?" Pustil gombík. Z reproduktora nezaznievalo nič iné iba praskanie. Skúsil to znova s rovnakým výsledkom. „Kašlem na to," uľavil si nahlas. „Ani mi na um nezíde ďalej čakať." Naštartoval auto a pomaly schádzal po ceste. Doparoma, možno sa mu pokúšali zavolať už dávno. Neboli by tam tak dlho, keby voľačo nenašli. Doviezol sa k rázcestiu a zbadal dom, útulný a príjemný, so svetlom v obývačke. Nechal auto dôjsť na neutrál a pred domom zastavil. Vystúpil a nazrel cez okno do obývačky. V kozube horel oheň aj stojacia lampa pri kresle svietila, ale zdalo sa, že dom je prázdny. Zbadal, že auto FBI neparkuje pred domom, a dovtípil sa, že všetci budú vzadu. Obchádzal dom. Obišiel druhý roh a zmeravel. Tucker s oboma agentmi FBI stáli desať-dvanásť metrov za domom po členky v kudzu a pozerali na čosi, čo mali pri nohách. Lišiak Funderburke rýchlo a nečujne kráčal k nim a nabíjal brokovnicu so spílenými hlavňami. Howell začul šťuknutie, ako hlavne zapadli na miesto. Traja muži na úbočí sa pri tom zvuku obrátili. Howell si uvedomil, čo sa vzápätí stane…... celý text