Žaloby a piesne tempo & emoce

Nekrasov N. A. (1821 - 1878) veľmi skoro opustil rodné šľachtické hniezdo, ba pretrhol všetky styky aj s despotickým otcom. Začal život proletárskeho intelektuála a profesionálneho literáta. Vydáva almanachy Fiziologia Peterburga a Peterburgskij sbornik, okolo ktorého sa sústredili stúpenci tzv. naturálnej školy - krajne kritickorealistického smeru. Pre potreby demokratického literárneho hnutia prenajal časopis Sovremennik. Za pomoci Belinského, neskôr Dobroľubova a Černyševského sa časopis pod jeho vedením politicky a umelecky veľmi jednoznačne vyhranil. Rovnako nekompromisne sa prejavil pri redigovaní Otečestvennych zapiskov. Jeho vlastná tvorba znie lyrickými, epickými, satirickými i publicistickými tónmi. Od občianskych problémov neizoluje ani najintímnejšie verše. Právom si vyslúžil povesť pevca ľudského utrpenia a rovnako i autora revolučných výziev. Myšlienky o Rusku a jeho osude, úvahy, ako bojovať za práva ľudu a slobodu vlasti prevládajú v Nekrasovovej občianskej a revolučnej lyrike. Nedôvera v možnosť vzoprieť sa chmúrnemu údelu (Rytier bez skutkov) priviedla ho však k hľadaniu životnej istoty vo všednom živote ruského sedliactva. V baladických veršoch s dedinskou tematikou sa dôsledne inšpiroval folklórom. Najhlbšie doň načrel v zobrazení sedliackej ženy a matky. Vyspieval všetky jej žiale i utrpenia, no vyslovil aj obdiv nad jej veľkou duševnou silou (Vojvoda Mráz). Z mestského lyrického cyklu znie iba bezútešnosť. Robotník hrdlačí, a nespozná radostnejšiu stránku práce. Poéma Komu sa v Rusku dobre žije cez rozprávkový motív o putovaní siedmich sedliakov za šťastím je veľkolepou syntézou o živote nevoľného ľudu. Zároveň i svedectvom, ako tento naozaj národný básnik pretavil ľudovú slovesnosť do vlastnej tvorby. (záložka knihy) Druhé rozšírené, v tejto edícii prvé vydanie.... celý text