zdenda633 profil
Nové knihy v seznamech
Kdo jsem
Robím v administratíve automobilky.
Predtým som učila Francúzštinu.
Čítam podstatne menej ako niektoré moje kamarátky.
Doma mám knižky o zdraví aj o bylinkách, kuchárske , aj motivačné knihy, minule som to riedila a niečo sme zaniesli do antikvariátu, ale kuchárske si všeky nechávam.
Mala som dlhé obdobie keď som čítala knižky od Milana Kunderu niektoré som si kupovala vo Fr, niektoré u nás . La vie est ailleurs , Žert, Lenteur, Valse aux adieux, Immortalité, Livre du rire et de l oubli, Nesnesitelná lehkosť bytí. Jakub a jeho pán. Potom od Haruki Murakamiho, Na juh od hraníc, na západ od slunce, kde sa dej točil okolo záhady, ktorá zostala nevysvetlená. Jeho Afterdark som čítala nad ránom v rýchliku... v Kronike vtáčika na kľúčik som preskočila pasáž ako niekoho drali z kože... inak bola strhujúca. A tiež neprezradil tajomstvo.... boli tam aj pasáže o hudbe (aj v Kunderových knižkách bolo dosť o hudbe, ale inak...
Stále sa mi páči Kniha o bylinkách od Sandora Máraia. Najprv som ju čítala u kámošky, potom som ju kúpila ako darček a potom som ju kúpila pre seba. Máme ju v obyvačke na stole a kto chce, ten si číta... je perfektná.
Včera som nahlas čítala Villonov "Nárek niekdajšej krásnj zbrojmistrovej" a ešte "O jazykoch klebetníkov" - sebe. Mám rada Verainovu báseň o jeseni, Seifertovu o jari ... když v dešti oblečený strom je plný poupat.. aj o kocúrovi ktorý . nebyl nepodobný lyře.. Baudelairove básne ... o mačkách... o sovách... o zvone... o albatrosovi..
pred rokom sme si s angličtinárkou vymieňali poriadne strašidelné horory od Jozefa Kariku. Priepasť , Tma, Trhlina - každá sa odohrávala v inom pohorí. - Tatry, Fatra, Tribeč .... nedalo sa od nich odtrhnúť. V Priepasti boli "krásne kulisy" Tatry, V "Tme" som musela preskočiť scénu ako si sám rezal ruku aby sa dostal z pasce. .. Renátka - angličtinárka - má rada históriu, tak som sa od nej inšpirovala a prečítala som si životopis Márie Antoinetty a oplatilo sa . Dobre mi padlo, že toho bolo "veľa" a mala som postarané o pekné večery - aj keď to, samozrejme, neskončilo happy endom.
Teraz čítam Salambo od Gustava Flauberta, knižku, ktorá sa mi pred cca 20 rokmi nepáčila. Ale vkus sa s vekom, našťastie, mení. Tam, kde som predtým čítala len slová a čakala, kedy sa už dej pohne konečne dopredu, teraz naozaj "čítam tú knihu" Opisy hostiny, mesta, pohľadu z kopca na okolitú krajinu, noci, modlitby k bohyni, rána, sa dajú čítať ako básne, aj keď to nie je vo veršoch.
mala som obdobie kedy som "čumela do facebooku"
začínam sa pomaly vracať od internetu ku knižkám
