Na mieste činu zajímavosti

Rajský v tejto knihe rozohráva pred čitateľom dramatické scény zo stretnutí pytliakov s lesníkmi, príslušníkov bezpečnosti a sudcov s obvinenými a obžalovanými. Povediac obrazne s Čechovom: už v prvých dejstvách týchto drám tu visí na stenách puška a, prirodzene, v poslednom dejstve ňou niekto vystrelí. Autor aj v tomto svojom diele dokazuje, že vie komponovať, stavby jeho próz sú vybrúsené a disciplinované, aj preto sú od začiatku do konca plné napätého deja. No Rajský rozvíja pred panoramatickými zábermi prírody nielen dej, ale odkrýva aj závoje z duší, zo sŕdc ľudí. A nevidí svet iba v čiernofarebnej reprodukcii — nie každý pytliak je zlý a nie každý lesník dobrý; postavy jeho próz, to sú ľudia z mäsa a krvi v tom pravom zmysle slova. Autor knihy „Na mieste činu“ sa neplaví v neznámych vodách. Nielen preto, že sám je už starým poľovníkom, že intímne pozná prírodu, zvieratá v nej, celú tajuplnosť tejto trinástej komnaty, ktorá je pre väčšinu ľudí zatvorená na veľa zámkov. A nielen preto, že sa už osvedčil ako autor viacerých kníh s poľovníckou tematikou či prozaických diel zo života zvierat. Jeho knihy „Pre mládež nevhodné“, „Láska za groš“ i ďalšie vyšli vo vysokých nákladoch, a vo viacerých vydaniach. Celá tá atmosféra súdov a vyšetrovania trestných činov je mu ako dlhoročnému sudcovi trestného senátu dôverne známa a tlmočí ju v umeleckom zobrazení. Rajského dielo, ktoré sa teraz dostáva čitateľovi do rúk nie je knihou fotografií. Keď v ňom niekto kde-tu nájde svoj obraz alebo obraz iného, je to iba dôkazom schopnosti autora modelovať z materiálu predmet, z čriepkov zostaviť vázu, z udalosti vytvoriť príbeh. Čitateľ postavy Rajského próz ľúbi či nenávidí, žije ich osudmi, teší sa i bojí sa s nimi. Lebo to nie sú postavy, ktoré hasnú s východom či západom slnka, ich výrazné charaktery zostávajú ešte dlho po prečítaní poslednej stránky rezonovať v duši čitateľa. „Na mieste činu“ je pätnásta Rajského knižka. Tak ako predchádzajúce, aj táto nie je len l´art pour l´art. Je to knižka angažovaného nepokoja, ktorý sa prenáša na čitateľa. Dobrého, osožného nepokoja, pomáhajúceho človeku nielen svet chápať, lež ho aj formovať na svoj obraz.... celý text