Posledné posedenia zajímavosti
Konštantín Čulen
Výber z Čulenových "posedení" s osobnosťami našej nedávnej minulosti: Jozef Branecký, Vladimír Clementis, Jozef Cíger-Hronský, Ferdiš Juriga, Gustáv Košík, Ján Kvačala, Augustín Malár, Karol Mederly, Martin Mičura, Ján Pankuch, Karol Sidor, Martin Sokol, Vavro Šrobár a Jozef Tiso. Známe i zabudnuté postavy, s ktorými sa vo svojom pestrom živote stretával: s prof. Jánom Kvačalom v Bratislave v rokoch 1931-1934, so svojím niekdajším spolužiakom z gymnázia v Skalici Vladimírom Clementisom v Prahe v roku 1938 pri vyhlasovaní zákona o autonómii Slovenska, s Vavrom Šrobárom v Trenčianskych Tepliciach krátko pred koncom vojny, s prezidentom Jozefom Tisom a ministrami slovenskej vlády v emigrácii, s Karolom Mederlym v americkom koncentráku, s Karolom Sidorom v jeho kanadskom exile...... celý text
Literatura naučná Biografie a memoáry
Vydáno: 2004 , Matica slovenská , Matica slovenskávíce info...
Zajímavosti (1)
To, čo slovenská vláda a Tiso musia teraz v tejto veci robiť - a ako vidíme, Tiso to robí s netajenou nechuťou, to som ja chcel robiť v rokoch 1918-1919. Aj som začal. Pozbavil som ich všetkých licencií. Pozemkovou reformou sme sa chystali vytrhnúť im spod nôh ornú pôdu a lesy.
Ale raz si ma dal zavolať Masaryk a hovorí mi: "Pán minister, ale teraz už koniec. Mal som tu nedávno návštevu predstaviteľa svetovej organizácie sionostov. Tento mocný činiteľ mi predostrel memorandum, v ktorom sa hovorilo hlavne o vašich zásahoch proti židom na Slovensku. On uznáva, že v minulosti aj z ich strany sa stalo všeličo, čo sa stať nemalo, ale vraj treba, aby celá vec už bola konečne zlikvidovaná. Nežiadajú náhradu za škody z revolučných dní, nežiadajú súdne pokračovanie proti tým, čo sa dopustili násilia, ale dožadujú sa, aby sa im vrátili odňaté licencie a aby sa v budúcnosti pri udeľovaní nových licencií nerobil rozdiel medzi židmi a nežidmi. Slovom návrat do minulosti."
Keď som sa pokúšal pánu prezidentovi oponovať, prerušil ma:
- Ja viem, ako to myslíte, ja viem, čo oni v minulosti na Slovensku znamenali, ale my si jednoducho nemôžeme dovoliť luxus ťahať sa s nimi za prsty. My sme novým a príliš malým štátom, my si nemôžeme dovoliť, aby proti nám nahuckali verejnú mienku sveta. A oni to môžu urobiť.
- Uznal som, - pokračoval Šrobár, - a podrobil som sa, hoci s veľkou nevôľou. Tiso je teraz nútený, aby vykonal to, čo som ja chcel urobiť. Zle robí, že dáva výnimky, že "hamuje" celú akciu.
Posledné posedenie s Vavrom Šrobárom, str. 255-256. (morell)
Autorovy další knížky
1942 | Dejiny Slovákov v Amerike 1 |
1992 | Po Svätoplukovi druhá naša hlava |
2004 | Posledné posedenia |
1994 | Česi a Slováci v štátnych službách ČSR |
2009 | Zločin vo fundamente |