Elena Ivanková životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

N. · pseudonym

slovenská, 1871 - 1941

Životopis

Elena Ivanková, rodená Kutlíková, sa narodila 18. 7. 1871 v Trnave a zomrela tragicky 26. 10. 1941 v Prahe. Dlhé roky písala pod značkou N.
Študovala na vyššej dievčenskej škole a na učiteľskej prípravke v Lučenci, potom absolvovala učiteľský ústav v Bratislave. Po štúdiách pôsobila ako učiteľka na viacerých miestach habsburskej monarchie (Slavónia, Bratislava, Budapešť, Tirolsko, Sedmohradsko), 1904 – 15 učiteľka a vychovávateľka v šľachtickych a meštianskych rodinách v Trnave, 1915 – 18 žila vo Viedni a v Bratislave, tu ostala aj po čs. prevrate, 1939 sa odsťahovala do Prahy. Do slov. literatúry výraznejšie vstúpila až počas prvej svetovej vojny, keď r. 1916 – 18 publikovala vyše stotridsať besedníc, čŕt, fejtónov a poviedok v Národných novinách, po 1918 len sporadicky prispievala do Slov. pohľadov, Vesny, Živeny a Národných novín. Knižne vydala zbierky poviedok Láska (1923), V krinolíne (1929), prózu Dcéra pána Karabína (1932). Výber z prozaického i publicistického diela vyšiel r. 1972 pod názvom Dcéra pána Karabína.

Rodičmi Eleny Ivankovej boli v Trnave známi manželia Kutlíkovci. Otec Vendelín Bohboj Kutlík (1834 – 1904) bol advokátom a v rokoch 1867 – 74 vykonával v Trnave advokátsku prax. Bolo to práve v čase, keď sa im narodila dcéra Elena. Brat Eleny Kutlíkovej Vladimír (1869 – 1928) sa tiež narodil v Trnave, študoval na evanjelickom lýceu a venoval sa aj publicistike. Ich matkou bola Božena Kutlíková, rodená Hodžová (1847 – 1936), dcéra Michala Miloslava Hodžu. Božena sa venovala najmä divadlu ako ochotnícka herečka, založila napríklad trnavskú odbočku spolku Živena. Celá rodina počas svojho pôsobenia v Trnave bola veľmi aktívna hlavne na poli osvetovej a kultúrnej činnosti. Tu Kutlíkovci iniciovali najmä ochotnícky život, sústreďovali intelektuálov z celého okolia a uvádzali hry Jána Palárika za účasti členov bratislavského divadelného spolku Naprej. Zorganizovali vôbec prvé divadelné predstavenie v Trnave v slovenskom jazyku v divadelnej budove. Za necelé tri roky (1869 – 1871) uviedli 12 predstavení v slovenčine. V roku 1870 Vendelín Kutlík spoluzakladal Slovenskú besedu, no jej stanovy neschválili a V. Kutlíka uväznili. V čase síliaceho národnostného útlaku ho pre jeho aktivity obvinili z panslavizmu a zakázali mu ďalšiu advokátsku prax. Podobne ako jeho, opatrenia štátnej moci postihli aj Vendelínove deti (napr. syna Vladimíra, ktorý verejne vystúpil na otcovu obranu, vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku a dcéry, učiteľky Mária a Viera, sa nesmeli zamestnať na štátnych školách).
Bratislavský rodičovský byt Eleny Ivankovej bol v uhorských časoch aj miestom stretnutí slovenskej mládeže študujúcej v Bratislave. Do domu Vendelína a Boženy Kutlíkovcov na Panenskej ulici č. 17 (dom stojí dodnes), chodili počas svojho štúdia na lýceu aj bratia Štefánikovci – Pavol, Igor a od nich mladší Milan – ten prišiel do Bratislavy študovať ako 10-ročný.

Publicistka a spisovateľka Elena Ivanková bola autorka novoromanticky poňatých ľúbostných príbehov z vyšších vrstiev. Keďže sa dožila sedemdesiatky, mala možnosť prežiť dve úplne odlišné obdobia – jedno v Uhorsku, druhé v Československu.

V r. 1904 sa vydala za právnika Michala Ivanku a odišli do Trnavy.

Elena Ivanková uverejnila v roku 1918 v časopise Živena aj krátku prózu Láska... o dievčatách z bratislavskej továrne na sladkosti Stollwerck. (zdroj životopisu: https://www.databazeknih.cz/ed...)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.