Elizabeth Borton de Treviño životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Narodila sa 2. septembra 1904 v Bakersfield, Kalifornia, do rodiny generálneho prokurátora Freda Ellswortha Bortona a Carrie Louise Christensenovej. Všetci v jej rodine boli náruživí čitatelia a ona bola odmalička vedená k literatúre. Jej otec najprv publikoval poviedky, neskôr sa stal advokátom. Elizabeth svoju prvú báseň napísala ako šesťročná, uverejnila ju ako osemročná.

Navštevovala Stanfordskú univerzitu, ktorú r.1925 úspešne ukončila s bakalárskym titulom. Potom sa presťahovala do Massachusetts. V Bostone študovala hru na husle, potom pracovala ako reportérka.

Po sobáši v r.1935, kedy sa vydala za Luisa Trevina Arreola y Gómez Sánchez de la Barquera (*1902), sa presťahovala do Monterrey, Mexiko, Luisovho rodného mesta. Narodili sa jej dvaja synovia, Luis Frederik a Enrique Ricardo. Po ich narodení ešte nejaký čas žila v Monterrey, v roku 1941 sa presťahovali do Mexico City. Posledné sťahovanie sa uskutočnilo v r.1965, do Cuernavaca, mesta ,,večnej jari".

Za svoju knihu Ja, Juan de Pareja, získala Newberryho medailu. Syn Luis sa stal maliarom a na jeden svoj obraz použil námet z tejto knihy. Enrique sa zaze stal jej španielským prekladateľom.

Medzi jej ďalšie romány patria: Nacar, biely jeleň; Grák z Toleda; Casilda z Vychádazajúceho mesiaca; El Guero: Pravdivý dobrodružný príbeh; Štvrtý darček; Za Herkulovimi bránami...
Neskôr napísala niekoľko svojich autobiografí, ako napríklad Američanka, ktorá išla do tradičnej mexickej rodiny; bestseller Moje srdce leží južne (aj s pokračovaním); Kde je Srdce; Srdce môjho Srdca a iné...
Jej posledný román, Leona: Príbeh lásky, publikovala r. 1994, ako 90 ročná.

Zomrela 2.decembra 2001 v Cuernavaco, Mexiko.

(Pozn. Diela tu uvedené, sú len voľne preložené z angličtiny.) (zdroj životopisu: Wikipedia)