Životopis
Emo Bohúň (* 13. apríl 1899, Ružomberok – † 15. júl 1959, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár, redaktor, zakladateľ humoristických časopisov Dereš, Bubon a Veselé noviny. Je tiež autor memoárových a humoristických próz a ľudových románov, pričom viaceré boli aj sfilmované.
Študoval na gymnáziu v Ružomberku, v maďarskom Makove a na obchodnej akadémii v Dolnom Kubíne. Po roku 1918 pôsobil ako referent, bankový úradník a redaktor v Prešove. Následne pôsobil ako úradník, alebo redaktor vo viacerých mestách: Košice, Ružomberok, Bratislava. V Bratislave pôsobil od roku 1925 ako redaktor viacerých časopisov (okrem iného Ľudová politika, Ľudový chýrnik, Slovenský týždenník), neskôr ako redaktor a v istom období aj riaditeľ Slovenskej tlačovej kancelárie. Po skončení Po nástupe komunizmu bol perzekvovaný, mal dočasne zákaz publikačnej činnosti a bol vysťahovaný z Bratislavy. Až v roku 1955 mu komunistický režim umožnil publikovať v okresných novinách Cieľ v Žiline. Po páde stalinizmu publikoval ako redaktor závodného časopisu Úderník. V tomto období prispieval do Roháča, Novej literatúry, Technických novín, Večerníka, Života a najmä do Kultúrneho života. Do Bratislavy sa smel vrátiť vďaka príhovoru Juraja Špicera. Je tiež autorom libreta operety Ženské rozmary (1922) a prekladal z maďarskej literatúry (K. Mikszath). V Žiline na Hurbanovej ulici má od roku 1999 umiestnenú pamätnú tabuľu.
(zdroj životopisu: Wikipédia)
Emo Bohúň knihy
| 1940 |
 Hlinkova garda a slovenská revolúcia : Na trvalú pamäť hrdinnej epochy slovenskej historie |
| 2002 |  Zaprášené histórie |
| 1960 |  Dejiny veselé i neveselé |
Žánry autora
Literatura světová Literatura faktu Povídky Literatura slovenská Obrazové publikace Historie
Štítky z knih
druhá světová válka (1939–1945) Slovensko a Slováci Slovenská republika 1939-1945 (Slovenský štát) slovenský nacismus Hlinkova garda
Bohúň je 0x v oblíbených.