Ernest Macák životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Don Ernest Macák sa narodil 7. januára 1920 v obci Vištuk ako prvý z piatich detí roľníckych rodičov. Základnú školu navštevoval v rodisku a neskôr študoval na štátnom Gymnáziu Jána Hollého v Trnave, odkiaľ v roku 1932 prestúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne. Po skončení piatej triedy vstúpil do noviciátu rehole Saleziánov don Bosca v Hronskom Beňadiku. Gymnaziálne a filozofické štúdiá dokončil v Moravskej Ostrave v rokoch 1936 – 1939 a počas ďalších troch rokov vykonával pedagogickú prax v saleziánskych ústavoch v Hronskom Beňadiku, Šaštíne a Trnave. Štúdium teológie začal v talianskom Turíne, no na tamojšej Teologickej fakulte Pápežskej saleziánskej univerzity mohol absolvovať iba dva semestre, nakoľko sa tam pre vojnové udalosti v jeseni 1943 už nemohol vrátiť. Teológiu dokončil na Slovensku a 29. júna 1946 ho biskup Dr. Michal Buzalka vysvätil za kňaza. Na jeseň toho istého roku nastúpil na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, pričom vykonával aj kňazskú a pedagogickú činnosť medzi mladými v Bratislave, v Hodoch pri Galante a v Šaštíne. Práve tu ho v apríli roku 1950 zastihla tzv. barbarská noc. Najprv bol internovaný priamo v Šaštíne, no po desiatich dňoch ho s ostatnými spolubratmi deportovali do koncentračného kláštora v Podolínci. Tu začal organizovať útek, ktorý sa mu po niekoľkých mesiacoch napokon vydaril. Bol na neho vydaný zatykač, preto sa musel ukrývať. Napriek tomu tajne, no predsa intenzívne pracoval medzi mladými saleziánmi. Pri organizovaní jedného z posledných útekov mladých spolubratov za hranice ho v septembri 1952 v českom Přerove zatkla ŠtB. Po krutom týraní v komunistickej väznici sa rozhodol hrať blázna. Prešiel väzením v Bratislave a na Pankráci. Po pobytoch na psychiatrii a elektrických šokoch ho napokon prepustili domov a štrnásť rokov naďalej „hral blázna“. Keďže nedostal štátny súhlas na vykonávanie kňazskej služby, zamestnal sa ako roľník v rodnom Vištuku. Až keď mu v roku 1968 povolili vycestovať do Talianska, mohol opäť začať žiť normálnym životom. V Ríme od roku 1968 – 1976 okrem iného pôsobil aj literárne a intenzívne spolupracoval na mládežníckom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, v ktorom mal vyše 600 vystúpení. Až do roku 1985 pracoval ako riaditeľ saleziánskej komunity Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda. Následne vyučoval na Slovensko-talianskom gymnáziu v Ríme. O dva roky neskôr ho vymenovali za direktora saleziánskej komunity vo švajčiarskom Bazileji. Na Slovensko sa vrátil v roku 1990 a jeho poslaním sa stalo viesť saleziánsky dom a Gymnázium Jána Bosca v Šaštíne. V roku 1993 sa stal provinciálnom Saleziánov don Bosca na Slovensku. Po šiestich rokoch sa vrátil do milovaného Šaštína a v súčasnosti je na „odpočinku“ ako duchovný otec u Sestier sv. Kríža v Cerovej. V roku 2005 mu hlavný predstavený don Pascual Chávez počas svojej návštevy Slovenska verejne prejavil poctu a uznanie na veľkom stretnutí saleziánskej rodiny v Bratislave. Popri svojich rehoľných a pedagogických záväzkoch sa don Macák tiež venoval bohatej literárnej a publikačnej činnosti. V zahraničí a po páde totality aj na Slovensku publikoval niekoľko kníh: Malý generál/Malá superstar (Michal Magone), Muž s ranami (Páter Pio), V bunkri hladu (Maximilián Kolbe), Lurdy – maják atómového veku, Naša Sedembolestná Matka. Don Macák je tiež spoluautorom významného katechetického diela Dejiny spásy. (zdroj životopisu: http://www.upn.gov.sk/sk/don-ernest-macak-1920/)