Životopis
Bol slovenský rímskokatolícky kňaz – jezuita, literárny a cirkevný historik a prekladateľ. Félix Litva sa narodil 11. mája 1919 v Mikšovej, dnes súčasť Bytče. Roku 1934 ako 15-ročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej, podľa príkladu o sedem rokov staršieho brata Alojza. V roku 1936 v Ružomberku zložil rehoľné sľuby. Stredoškolské štúdium dokončil v Kláštore pod Znievom, kde v roku 1938 zmaturoval. Štúdium filozofie vykonal v Benešove pri Prahe (1938 – 1941). Magisterskú pastoračnú prax vykonával v Bratislave (1941 – 1942). Od roku 1942 študoval teológiu v Banskej Bystrici. Počas SNP a prechodu frontu pomáha ranených dopravovať do nemocnice. 25. januára 1945 ho za kňaza vysvätil biskup Škrábik v Banskej Bystrici. Od roku 1946 študoval dejiny filozofie a francúzsku literatúru na Slovenskej univerzite v Bratislave. V roku 1947 odišiel na ročné štúdium do Paríža. Po návrate na Slovensko jeho aktivity prerušila tzv. barbarská noc 13. apríla 1950. S ostatnými rehoľníkmi ho internovali v Jasove, neskôr v Podolínci. V lete 1951 sa mu podarilo prejsť cez hranice na Západ. Príchod do Ríma bol pre Litvu príležitosťou na ďalšie štúdium histórie na Gregoriánskej univerzite v Ríme (1951 – 1952). Zároveň pôsobil vo Vatikánskom rozhlase. V rokoch 1952 -1953 študoval spirituálnu teológiu na Katolíckej univerzite v Dubline v Írsku. V rokoch 1953 – 1957 prednášal cirkevné dejiny na Gregoriánskej univerzite. Štúdium zakončil doktorátom. Na Gregoriánskej univerzite pôsobil aj ako profesor cirkevných dejín (1957 - 1965, 1983 - 1990). Od roku 1968 bol viceprovinciálom slovenských jezuitov v zahraničí (1968 - 1975, 1989 -1990). Centrom jeho pôsobenia sa stal Galt a neskôr Cambridge v Kanade. Vydavateľstvo Dobrá kniha, ktoré založil, vydalo v Kanade vyše 400 publikácií. Od r. 1974 hral významnú úlohu vo Svetovom kongrese Slovákov (SKS), kde bol predsedom Kultúrnej komisie SKS a ako blízky spolupracovník i osobný priateľ predsedu SKS Štefana B. Romana inicioval aj uskutočňoval mnohé náboženské, kultúrne a národné podujatia (prednášky, sympóziá, konferencie). Koncom 70-tych rokov sa opäť presunul do Ríma, spolupracoval znova Vatikánskym rozhlasom v rokoch 1983 - 1984 bol vedúcim slovenskej sekcie. Prispieval aj do iných zahraničných rozhlasových vysielaní, najmä do Hlasu Ameriky a Slobodnej Európy. Bohatá je aj jeho publicistická činnosť. Aktívny bol aj v prekladateľskej oblasti z taliančiny, francúzštiny a angličtiny. Keď sa v roku 1990 vrátil na Slovensko, všestranne pomáhal jezuitskej reholi obnoviť jej činnosť, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Aktívne sa podieľal aj na zriadení Trnavskej univerzity (1992), ktorá ho zvolila za prorektora. Od r. 2000 žil v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji, kde aj zomrel 1. februára 2006. Je pochovaný v Trnave. (zdroj životopisu: https://www.upn.gov.sk/sk/feli...)
