Životopis
Ferdinand Vokál, rodák zo Starej Ľubovne, sa po maturite na Reálnom gymnáziu v Prešove v roku 1941 rozhodol pre štúdium na Filozofickej fakulte Štátnej univerzity v Bratislave a vybral si slovenský a latinský jazyk.
Po ukončení štúdia pôsobil ako stredoškolský profesor na viacerých gymnáziách - v Prešove, Sabinove, Humennom. V rokoch 1955 a 1956 sa uplatnil vo funkcii vedúceho kabinetu slovenského jazyka na Ukrajinskom pedagogickom ústave v Prešove. Od roku 1956 až do dôchodku pôsobil na Strednej ekonomickej škole v Prešove. Jeho rôznorodé pôsobenie na viacerých gymnáziách bolo spôsobené jeho prenasledovaním štátnou bezpečnosťou kvôli jeho názorom - náboženským a spoločenským.
Už od vysokoškolského štúdia v roku 1942 venoval svoj voľný čas matičnej činnosti. Po otvorení Matice Slovenskej v roku 1968 bol zvolený za predsedu OV MS v Prešove. Ako vedúci literárnej sekcie a zároveň tajomník Miestneho odboru Matice Slovenskej pôsobil od roku 1978. Neskôr, v rokoch 1983 - 1990, vykonával funkciu predsedu MO Matice.
Láska k básnickej a literárnej tvorbe sa uňho prejavila už v študentských rokoch. Rád mal predovšetkým poéziu, svoje básne recitoval na vzdelávacom krúžku. Inšpiroval ho Andrej Žarnov, zaujal ho Valentín Beniak, Janko Silan a básne našich predstaviteľov katolíckej moderny. Bol členom mladej generácie katolíckej moderny, tiež matičiarom, profesorom. Ako autor sa predstavil básnickými zbierkami: Ozveny, Biela Nemesis (1941), Zvony srdca (1991), Skúsenosť (1993), Kam kráčame? (1994), Na prelome tisícročí (1995), Rozhovory duše (1996), Dúha pokoja (1999), Blízko k hviezdam (1999), Piesne od Zamaguria (1999).
Zomrel 8.12.1997 v Prešove. Pochovaný je na miestnom cintoríne.
(zdroj životopisu: https://www.osobnosti.sk/osobnost/ferdinand-vokal-1732)
Ocenění
Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.
