Životopis
Narodil sa 1.januára 1886 v Busto Arsizio, v Miláne , ako syn Giuseppeho a Teresy (rod. Ferrario) Olgiati.
Po základnej škole vstúpil do seminára , kde bol oddaným žiakom a následníkom veľkého majstra teológie , budúceho kardinála a arcibiskupa Janovského - Carla Minorettiho.
13. júna 1908, bol v milánskej katedrále vysvätený na kňaza kardinálom Andrea Carlo Ferrari .
Toho istého roku stretáva Agostina Gemelliho, a začína ich dlhotrvajúce priateľstvo, založené na spoločnom ideále katolicizmu , v ktorom vzťah medzi vierou a politikou pripomína stredoveký model živej spoločnosti .
V roku 1909 otec Gemelli zakladá "Journal of neo-academic philosphy" a Don Olgiati sa stáva jeho spolupracovníkom Rovnako je aktívnym členom "talianskej spoločnosti pre psychologické a náboženských štúdie", tiež založenú otcom Gemellim v roku 1912.
V roku 1913 bol menovaný archivárom kúrie a duchovným riaditeľom College of Marcelline . V roku 1914 založil s P. Gemelli a Ludovica Necchi časopis "Život a myšlienky", ktorého prvý článok "Stredovek " ozrejmil náplň myšlienok a žitia. V tomto duchu sa niesol i projekt modernej Katolíckej univerzity, ktorá by pomáhala vytvárať katolíkov, schopných zastať popredné miesta v kultúre, spoločenskom a politickom živote v Taliansku.
Na projekte univerzity pracovali Gemini, Necchi, Olgiati spolu s Armidom Barellom už počas prvej svetovej vojny, a rátali s Ernestom Lombardom. V októbri 1919 Otec Gemelli a Msgr. Olgiati predložili pápežovi Benediktovi XV projekt k prvému schváleniu. Projekt bol vytvorený organizačným výborom Katolíckej univerzity : ako jeho čestný predseda kardinál Andrea Carlo Ferrari , arcibiskup z Milána ; prezident Ernesto Lombardo , viceprezident Otec Gemelli; Ostatní členovia Dr. Ludovico Necchi, Msgr. Olgiati, Dr. Angelo Moretti, Fr Adriano Bernareggi, Msgr. Louis a Armida Barell.
Dňa 6. februára 1920 notársky overený dekrét tvrdzuje vznik " Giuseppe Toniolo Institute for Advanced Studies"
Potrvdené kráľovským dekrétom č. 1044 24 .júna toho istého roku. Zároveň Olgiati s otcom Gemellim a Msgr. Vignom zakladá "Žurnál talianskeho kňaza" a stáva sa jeho šéfredaktorom.
16.novembra bol inštitútu schválený Svätou stolicou status novej unverzity. Nová katolícka univerzita bola vedená "organizačným výborom" doplneným o rektora a delegáta arcibiskupa Milána.
Oficiálne otvorenie " Katolícka univerzity Najsvätejšieho Srdca" sa konalo 7. decembra 1920, a 25.decembra bol uznaný "Istituto Giuseppe Toniolo di Studi Superiori"
Don Olgiati získal prvé oficiálne uznanie zo strany Svätej stolice : v roku 1922 bol ocenený Piom XI titulom " tajné služobík Jeho Svätosti" . Od roku 1923 bol čestným kanonikom metropolitného chrámu v Milane .
Katolícka univerzita okamžite prevzala výučbu metafyziky . V roku 1924 univerzita musela štandardizovať svoje osnovy aby spĺňala právne podmienky svojho štatútu. Don Olgiati získal profesúru v dejinách filozofie, rozširuje počet svojich kurzov - preberá dejiny modernej filozofie učenia, filozofie, náboženstva a vzdelania, a na jeden rok aj filozofiu práva. V roku 1933 sa stáva profesorom filozofie.
Počas druhej svetovej vojny bol dekanom Fakulty luteratúry a filozofie. , po oslobodení dočasne zasával funkciu prorektora. V päťdesiatych rokoch získal niekoľko ocenení za pedagogické zásluhy.
V roku 1960 chorľavie, a v lete sa sťahuje do Santa Cristina di Borgomanero v provincii Novara. Počas choroby, po smrti otca Gemelliho sa dostáva do čela vedenia ungovanie Inštitútu a Katolíckej univerzity.
V roku 1961 opustil výuku na univerzite. Toho istého roku sa darí realizovať projekt a veľkú túžbu otca Gemelliho - zriadenie lekárskej fakulty.
Zomrel 21. mája 1962 vo svojom dome v Duomo v Miláne.
(zdroj životopisu: http://it.cathopedia.org/wiki/Francesco_Olgiati)
