Životopis
Gennadij Ajgi (1934 – 2006) bol pôvodom Čuvaš, píšuci od r. 1960 po rusky. „Jedni vravia: ruský básnik čuvašského pôvodu, druhí: čuvašský básnik píšuci po rusky. Oba varianty prijímam pokojne, vnímam ich ako jedno, teda ako prijateľné, neohradzujem sa proti nim.“ V jednom z rozhovorov na otázku: Nehodláte preložiť svoje básne do čuvašského jazyka? odpovedal: “Do čuvaštiny som preložil iba jednu svoju báseň – Sneh. Moje verše v ruštine sa zatiaľ do čuvaštiny preložiť nedajú, tento jazyk je dosiaľ málo vypracovaný. Je to jazyk celkom inej kultúry, ako je západná, je patriarchálny, je to jazyk panteistickej kultúry a veľmi sa vzpiera akémukoľvek technicizmu a súčasnej civilizácii.“
Po skončení strednej pedagogickej školy študoval na Literárnom inštitúte M. Gorkého v Moskve, z ktorého bol vylúčený, „pretože ako diplomovú prácu predložil na obhajobu svoje básne, ktoré boli v rozpore so základnými princípmi socialistického realizmu. Inštitút sa mu podarilo dokončiť r. 1959 po obhajobe svojich básnických prekladov.“ Prekladateľskej činnosti sa popri vlastnej poézii venoval celý život, osobitne treba spomenúť antológie Básnici Francúzska, Básnici Poľska a Básnici Maďarska, ktoré vydal v rodnej čuvaštine. Ako vedecký pracovník moskovského Múzea V. Majakovského, kde organizoval výstavy ruských avantgardných umelcov, sa zoznámil s Miroslavom Válkom, ktorý prvý preložil Ajgiho verše do slovenčiny (Žena sprava, 1967) a súčasne to bol prvý knižný preklad Ajgiho na svete.
(zdroj životopisu: impulzrevue.sk)
Gennadij Nikolajevič Lisin knihy
1967 | Tady |
1995 | Predlžovanie odchodu |
1967 | Žena sprava |
Žánry autora
Štítky z knih
Lisin je 0x v oblíbených.