Igor Gazdík životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1943 - 2006

Životopis

PhDr. Igor Gazdík sa narodil 15. augusta 1943 v Bratislave, po ukončení gymnázia študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktoré ukončil roku 1969, rigoróznu skúšku zložil v Brne. Jeho profesionálny nástup sa kryl s rokmi zlomu, kedy bol potlačený obrodný demokratizačný proces a nastúpila normalizácia. Mal to šťastie, že ešte zažil posledné chvíľky slobody – rýchlo stihol sa vyprofilovať ako teoretik nastupujúcej – dnes by sme povedali – „konceptuálnej“ umeleckej generácie. Ako kritik s vyhraneným názorom uvádzal debuty budúcich osobností ako napr. Júliusa Kollera, Rudolfa Sikoru, Juraja Meliša, na pôde povestnej Galérie mladých na Mostovej ul. v Bratislave, z ktorých sa čochvíľa mali stať umelci tzv. neoficiálnej výtvarnej scény. Aj Igor Gazdík sa ocitol medzi tými, ktorí museli za svoje umelecké a občianske postoje platiť a pykať, ktorých čakali ústrky, postupné vylúčenie z výtvarného diania, obmedzenia a zákazy odbornej, publikačnej a kurátorskej činnosti.
Roky 1969 až 1989 strávil na Umeno-vednom ústave Slovenskej akadémie vied, kde sa spočiatku venoval výskumu a písaniu. Neskôr bol degradovaný z pozície odborného pracovníka do pozície knihovníka, napriek tomu na profesiu historika umenia nezanevrel a venoval sa jej aj cez mnohé „vonkajšie“ prekážky stavané vtedajším režimom. Roku 1984 publikoval na tú dobu odvážnu štúdiu o modernej slovenskej kresbe v časopise ARS, ktorá mu spôsobila nemálo problémov. Je autorom aj na tie roky jedinečnej monografie diela Ernesta Zmetáka s objavnými interpretáciami a komparáciami, ktorého dielom sa roky zaoberal.
Rok 1989 ho vrátil do víru výtvarného a politického diania, znovu-nadobudnutá sloboda ponúkla nové, veľké možnosti. Stal sa spoluzakladateľom a voleným predsedom novozriadenej Asociácie teoretikov, kritikov a historikov výtvarného umenia, šéfredaktorom prvých výtvarných novín na Slovensku – dvojtýždenníka Profil súčasného výtvarného umenia, v rokoch 1990-1993 vykonával funkciu predsedu Slovenskej výtvarnej únie. V júni 1992 sa stal poslancom Národnej rady Slovenska. Po tomto životnom intermezze sa však vrátil k tomu, čo mu sedelo najlepšie – k histórii umenia.

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.