Imrich Karvaš životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1903 - 1981

Životopis

Bol slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky.

Už po skončení vysokej školy sa zapojil do riadenia národohospodárskych inštitúcii a bánk. V rokoch 1926 – 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk (až do roku 1933). Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932. Tu pôsobil až do roku 1938. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.

V roku 1938 sa stal najskôr ministrom bez portefeuille v úradníckej vláde gen. Syrového (22. september – 4. október 1938). V druhej úradníckej vláde gen. Syrového potom od 4. októbra až do 1. decembra 1938 zastával post ministra priemyslu, obchodu a živností.

Po vzniku prvej Slovenskej republiky v marci 1939 sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB). Od roku 1942 zastával funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Realizáciou svojich názorov na hospodársku politiku sa zaslúžil o priaznivý vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v období druhej svetovej vojny. Na jeho podnet bola roku 1940 v Bratislave založená Vysoká škola obchodná.

Zapojil sa aj do protifašistického odboja. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Zabezpečoval prípravu SNP po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít. Jeho činnosť neunikla pozornosti Gestapa, ktoré ho 3. septembra 1944 zatklo v Bratislave. Po zatknutí sa cez Viedeň a Brno dostal až do Berlína, kde bol vypočúvaný. Po výsluchu bol internovaný v koncentračných táboroch Flossenbürg, Dachau, Innsbruck, Niederdorf, kde bol spolu s ďalšími dôležitými väzňami oslobodený z rúk Gestapa nemeckými vojakmi a neskôr i americkou armádou.

Po návrate z koncentračného tábora sa vrátil k pedagogickej činnosti. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947 – 1948 bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov.

Po februárových udalostiach roku 1948 odmietol spoluprácu s komunistickou stranou, čo malo v máji roku 1949 za následok zatknutie, obvinenie z velezrady a po vykonštruovanom súdnom procese odsúdenie štátnym súdom v Prahe na dva roky väzenia a stratu majetku. V roku 1953 bol v rámci tzv. „B-akcie“ vysťahovaný s celou rodinou z Bratislavy. V roku 1958 bol druhýkrát obvinený a odsúdený pre špionáž a velezradu na sedemnásť rokov väzenia. O dva roky neskôr bol amnestovaný a roku 1969 bol úplne súdne rehabilitovaný. Po treťom infarkte zomrel v Bratislave dňa 20. februára 1981.

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.