Životopis
Je bývalí slovenský politik a bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby. Jeho otec Vladimír Lexa st. bol ministrom za socializmu. Ivan Lexa vyštudoval anorganickú technológiu na Chemicko-technologickej fakulte vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Pracoval v Slovnafte.
Bol jedným z najdôležitejších mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že: „Voči menovaniu pána Lexu do funkcie ministra som mal a stále mám zásadné výhrady. Pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru.“ Napokon Lexu vymenovala vláda za štátneho tajomníka ministerstva privatizácie a keďže minister nebol menovaný, Lexa fakticky riadil ministerstvo. V novembri 1993 ho Kováč rovnako odmietol vymenovať do funkcie riaditeľa SIS. Po voľbách v októbri 1994 poslanci za HZDS presadili zmenu zákona, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenúvala vláda. Predseda vlády Mečiar následne 18. apríla 1995 menoval Lexu do funkcie riaditeľa SIS. Tajná služba pod jeho vedením bola podľa jeho kritikov zapletená do niektorých nezákonných činností. Mediálne najznámejší prípad je Zavlečenie Michala Kováča ml. do Hainburgu. Počas riaditeľovania Lexu bola SIS vylúčená z organizácie MEC (Middle European Conference) preto, že bola takmer od prvej chvíle podozrivá, že sa podieľala na únose slovenského občana do cudziny. Správa jeho nástupcu na poste riaditeľa SIS Vladimíra Mitra prednesená v parlamente hovorila o nezákonnom sledovaní novinárov, opozičných politikov, zavlečení prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska, nezákonnom odpočúvaní. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo odhaliť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. 15. apríla 1999 NR SR súhlasila so vzatím Lexu do väzby. Sudca akceptoval návrh vyšetrovateľa a prokurátora a vzal Lexu do vyšetrovacej väzby. 8. júna 1999 bol Lexa hospitalizovaný a 19. júla 1999 prepustený z kolúznej väzby. V máji 2000 pravdepodobne opustil územie Slovenska. 10. júla 2000 po ňom bolo vyhlásené medzinárodné pátranie. Po dvoch rokoch 14. júla 2002 bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný v Juhoafrickej republike. 18. júla 2002 bol eskortovaný na Slovensko.
V sérii súdnych procesov bol vo všetkých obvineniach súdmi uznaný za nevinného alebo trestné stíhanie bolo zastavené alebo obžaloba stiahnutá. V dvoch prípadoch sa naňho vzťahovala platná amnestia.
V júni roku 2012 rozhodol Krajský súd v Bratislave, že Michal Kováč sa má listom Lexovi ospravedlniť za tvrdenia, že Lexa ako šéf SIS vedel o zavlečení prezidentovho syna do zahraničia a zaplatiť mu 3 319 eur a Ústavný súd potom odmietol Kováčovu sťažnosť proti verdiktu ako „neprípustnú“. Kováč podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý v decembri 2013 nariadil kauzu otvoriť odznova. V júni 2016 Lexa žalobu na Kováča za zásah do osobnostných práv kvôli zdravotnému stavu exprezidenta stiahol.
V marci 2017 za vtedajšiu opozíciu poslanec Ján Budaj predložil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií. 5. apríla 2017 Národná rada SR Mečiarove amnestie zrušila, čo znamená aj to, že súdny proces ohľadne Zavlečenie Michala Kováča ml. v ktorom je Lexa obvineným bol obnovený.
(zdroj životopisu: https://sk.wikipedia.org/wiki/...)
