Ján Čarnogurský životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Syn Pavla Čarnogurského, brat niekdajšieho politika Ivana Čarnogurského, Pavla Čarnogurského ml., sinologičky Mariny Čarnogurskej a prekladateľky Oľgy Slivkovej.
Vyštudoval právo na Karlovej univerzite v Prahe. Doktorát práv získal v r. 1971 na Univerzite Komenského v Bratislave.
V r. 1970 – 1981 pracoval ako advokát v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických disidentov v rámci celého Česko-Slovenska.
V r. 1981 ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola obhajoba v politickom procese. Pracoval ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.
V. r. 1987 úplne stratil zamestnanie. Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. 1988 začal vydávať samizdatový časopis Bratislavské listy.
V auguste 1989 bol zatknutý a obvinený z rozvracania republiky práve pre vydávanie Bratislavských listov a prípravu spomienky na ľudí, ktorých v r. 1968 v Bratislave a na iných miestach Slovenska zastrelili vojská Varšavskej zmluvy. Z väzenia ho prepustili v novembri 1989 v období nežnej revolúcie.
Od 10. decembra 1989 do 6. apríla 1990 bol prvým podpredsedom federálnej vlády národného porozumenia a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od 6. apríla 1990 do 27. júna 1990). Od 27. júna 1990 do 23. apríla 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny.
V novembri 1990 bol na dvadsať dní (2. november až 22. november) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992.
Od roku 1998 do roku 2002 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky.
Od roku 1990 do roku 2000 bol predsedom Kresťanskodemokratického hnutia.
Je členom Valdajského diskusného klubu.