Životopis
Ján Roháček (* 13. 12. 1869 Stará Turá – † 15. 2. 1939 Kisač, Srbsko) bol náboženský spisovateľ, misijný a osvetový pracovník, prekladateľ duchovných piesní do rómskeho jazyka. Jedná sa o významného evanjelista a člena royovského prebudeneckého hnutia.
Vďaka misijnej práce sestier Royových prijal kresťanskú vieru a stal sa jednou z dôležitých osobností v royovskom prebudeneckom hnutí, formálne zastrešenom spolkom Modrého kríža (MK). Už na zakladajúcom zhromaždení MK 1. 1. 1897 bol Roháček zvolený do funkcie II. miestopredsedu (podpredsedu). Ešte v tom istom roku odišiel študovať na misijný ústav v Chrischone (Švajčiarsko). V roku 1902 sa vrátil na Starú Turú, kde prijal úlohu evanjelistu a rozširovateľa kresťanskej literatúry. Žil v Novom Meste nad Váhom, jeho pôsobiskom bola prakticky celá Rakúsko-uhorská monarchia, špeciálne rómske komunity, pre ktoré sa stal aj prekladateľom. Pri svojej návšteve Giraltoviec bol zadržaný, vo väzení strávil tri dni (jeho konflikty so žandármi sú opísané v časopise Svetlo, mávali ich viacerí členovia royovského hnutia).
Roháček patril aj medzi najhorlivejších šíriteľov kresťanskej literatúry, k čomu mu dopomohla spolupráca s literárnym družstvom založeným v roku 1903 v Starej Turej. V roku 1911 prišiel do Kysáča, kde zostal do konca života.
Jeho príspevky sú publikované v časopisoch Svetlo a Betánia.
Kristína Royová o Jánovi Roháčkovi píše:
„Brat Ján Roháček, ako cestujúci evanjelista, stal sa nevdojak zároveň cigánskym misionárom. Jeho cesty boli neraz dobrodružné; pretože však smerovali vždy k tomu jednému cieľu, získavať duše pre Krista, Pán mu predivne pomáhal. A tak sa napriek veľkej odvážlivosti nezaplietol do nijakej nemilej situácie. Všetci Cigáni, usídlení v Dolnom Uhorsku, ho dobre znali, už aj preto, že neskôr – vďaka svojim švajčiarskym a nemeckým priateľom – neraz im rozdával šatstvo. Oni po ňom posielali pozdravy svojim súkmeňovcom. Tak mal všade otvorené dvere do cigánskych domov a do sŕdc. Keď sme raz spoločne navštevovali zbory v Báčke, vzal i mňa so sebou do jednej cigánskej rodiny. Tu som mala príležitosť vidieť, ako ho tí milí ,Izmaeliti‘ s radosťou vítali a všetko možné mu povedali, čo by inému neboli. Neskôr pridal nám Pán ešte dvoch pracovníkov: Michala Roháčka, najmladšieho brata Jána Roháčka. Ten sa ako 12-ročný obrátil v našej nedeľnej škole a spoločne so svojou sestrou vyprosil obrátenie svojho brata Jána.“
(Za svetlom a so svetlom, NÁDEJ, Bratislava 1992, s 152.)
(zdroj životopisu: Mgr. Pavol Trúsik – https://zlatyfond.sme.sk/autor/220/Jan-Rohacek#ixzz6OKxS9NC6)
