Jozef Gregor životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Jozef Gregor Tajovský
(pseudonymy Gregor-Tajovský, Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský, Prepáčte a i.)
(* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava)
bol slovenský prozaik, dramatik a básnik.

Život:
Narodil sa v mnohodetnej rodine remeselníka, no detstvo strávil u starého otca. Vzdelanie získal v rodnom Tajove, neskôr v Banskej Bystrici a na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom. Pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. Vystriedal mnoho učiteľských miest, nakoľko sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa stala v literárnom svete známou pod menom po manželovi ako Hana Gregorová. Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Slovenskej národnej strany v Martine, no počas vojny sa stal redaktorom Národného hlásnika. V roku 1915 bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, no prebehol do ruského zajatia. Po vojne sa vrátil do Martina, v roku 1925 bol penzionovaný. Vrátil sa do Bratislavy, kde žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v Tajove.

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok /1893-1894/. Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil. K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského je Ing. arch. Štefan Belohradský.

Prínos pre literatúru:
Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravnospoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj, Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného československého štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy. Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.

Na počesť
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
Pamätný dom J.G. Tajovského, Tajov

Dielo:

Próza:
1893 – Na mylných cestách, prozaický debut
1896 – Čarodejné drevo
1896 – Starého otca rozpomienky
1896 / 1900 – Rozprávky pre ľud
1897 – Ferko
1897 - Rozpomienka
1897 – Omrvinky
1897 – Z dediny
1898 – Jastraby
1900 – Rozprávky
1901 – Úžerník a iné články
1902 - Mládenci
1903 – Maco Mlieč
1903 – Apoliena
1904 – Nové časy
1904 – Besednice
1907 – Smutné nôty
1908 – Mamka Pôstková
1909 – Horký chlieb
1909 – Na chlieb
1909 – Mišo
1910 – Umrel Tomášik
1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
1910 – Spod kosy
1911 - Tŕpky
1911 – Jano Mráz
1911 – Kosec Môcik
1912 – Slovenské obrázky
1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí
1919 – Prvý máj
1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
1920 – Na front a iné rozprávky
1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku

Dráma:
1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
1898 – Sľuby, divadelná hra
1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná)
1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
1900 – Ženský zákon, divadelná hra
1901 – Nový život, dráma
1903 – Medveď, dráma
1906 – Matka, aktovka
1909 – Statky-zmätky, divadelná hra
1911 – V službe, divadelná hra
1911 – Hriech, dráma
1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
1915 – Tragik z prinútenia, dráma
1915 – Jubileum, dráma
1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
1930 – Jej prvý román, komédia
1934 – Blúznivci, historická divadelná hra
1934 / 1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
1938 – Hrdina, historická divadelná hra

Zobrané spisy:
1920-1923 - Zv. 1-11.'
1928-1934 - Spisy zv. 1-15.
1953-1958 - Dielo 1-6.

Výbery:
1936 - Výber z rozprávok
1951 - Do konca
1953 - Výber z diela
1953 - Žliebky
1954 - Apoliena
1954 - Stratená statočnosť a iné rozprávky
1959 - Prvé hodinky a iné rozprávky
1960 - Horký chlieb a iné poviedky
1965 - Tajný boháči
1972 - Pastierča
1973 - Statky-zmätky a iné

Publicistika:
1914 - Výklad programu Slovenskej národnej strany
1917-1918 - Vojna a mier
1918, 1919 - Malý kultúrny zemepis Slovenska 1-2.
1919 - O samospráve Slovenska
1919 - Malý kultúrny zemepis východného Slovenska (zdroj životopisu: sk.wikipedia.org)