Jozef Staško životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Bol slovenský a československý politik, v roku 1939 spojka medzi československým exilom a slovenskými politikmi, povojnový poslanec Ústavodarného Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Neskôr bol politicky prenasledovaný a väznený. V roku 1961 odišiel do exilu.

Navštevoval gymnázium v ​​Dolnom Kubíne a v Trstenej. Vyštudoval práva na Univerzite Komenského v Bratislave na Sorbonni v Paríži. Počas štúdií vo Francúzsku pôsobil v roku 1939, ešte pred vypuknutím vojny, ako spojka medzi československým exilom (Štefan Osuský) a predstaviteľmi novo vzniknutého Slovenského štátu. Slovenská vláda sa pokúšala jeho prostredníctvom nadviazať aj kontakt s francúzskou vládou. Táto možnosť ale po vypuknutí vojny skončila. Staško sa po vypuknutí vojny zapojil do československých jednotiek vo Francúzsku.

V parlamentných voľbách v roku 1946 sa stal členom Ústavodarného Národného zhromaždenia za Demokratickú stranu. Mandát ale neprevzal, sľub nezložil a na funkciu rezignoval. Po roku 1945 bol totiž za svoju aktivitu počas vojny opakovane vyšetrovaný československými úradmi a po voľbách v roku 1946 bol spochybnený jeho poslanecký mandát.

6. novembra 1947 bol zadržaný a obvinený z toho, že dezertoval z československej exilovej armády vo Francúzsku v roku 1940. Staško sa bránil tým, že k dezercii došlo už v čase rozkladu francúzskej armády po vojenskom páde Francúzska. 18. decembra 1947 československý parlament dodatočne súhlasil s jeho súdnym stíhaním. V tej dobe už bol niekoľko týždňov vo väzbe. Išlo o súčasť kampane slovenských komunistov na zmenu silových pomerov pomocou diskreditácie nekomunistických politikov.

Po februárovom prevrate v roku 1948 bol politicky prenasledovaný a odsúdený na šesť a pol roka. Bol väznený v Leopoldove. V roku 1961 emigroval do USA. Stal sa riaditeľom knižnice v New Yorku. (zdroj životopisu: https://cs.wikipedia.org/wiki/...)