Július Vanovič životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Narodil sa 11. apríla 1935 v Dražkovciach. Ľudovú školu vychodil v rodisku, potom začal chodiť do Gymnázia v Martine. Pretože jeho otec bol roku 1949 obvinený a uväznený v rámci zinscenovaného procesu s partizánskym veliteľom Viliamom Žingorom, v šiestom ročníku (1952) ho z gymnázia vylúčili. Zamestnal sa v tlačiarni Neografia v Martine. Dva roky tu pracoval ako pomocný robotník a rok ako pomocný korektor. Potom bol rok knihovníkom-skladníkom v Matici slovenskej. Pritom externe študoval a roku 1955 zmaturoval na Gymnáziu v Martine. Na odporúčanie Matice slovenskej ho prijali na štúdium knihovedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no po prvom semestri ho na zákrok politických orgánov v Dražkovciach zo štúdia vylúčili. Prihlásil sa na externé štúdium knihovedy, no aj to musel po krátkom čase zanechať. Znova sa zamestnal ako knihovník-bibliograf v Matici slovenskej a neskôr v Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave. Až roku 1963 sa stal redaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1967-1968 bol redaktorom Mladej tvorby. Medzitým externe vyštudoval slovenčinu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1969 bol odborným pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave, no v apríli 1972 musel ústav opustiť. Prijali ho za korektora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pôsobil až do roku 1990, keď sa vrátil ako vedecký pracovník do Ústavu slovenskej literatúry SAV. Roku 1991 obnovil v Tranosciu vydávanie časopisu Tvorba a stal sa jeho šéfredaktorom. Žil v Bratislave, kde 25. 12. 2020 zomrel. Pochovaný je v rodných Dražkovciach.

Od začiatku 60. rokov publikoval v literárnych časopisoch články a štúdie. Knižne debutoval súborom rozhovorov so slovenskými spisovateľmi Antidialógy (1968), v ktorom priblížil čitateľom tvorbu štyridsiatich slovenských spisovateľov. Vystupuje v nich ako rovnocenný partner a diskusiu vedie v rovine filozofických úvah o základných otázkach života a o zmysle literárnej tvorby. Jeho ďalšie rukopisy - novely Prichádzanie, monografie o dramatikovi Júliusovi Barčovi-Ivanovi a Václavovi Černom, ako aj román Doživeň v čase normalizácie nemohli vyjsť. Až roku 1990 mu vyšla druhá kniha, esejistická práca Kniha o starom Martine. Zachytil v nej históriu mesta a blízkeho okolia od najstarších čias prvého osídlenia až po vznik Matice slovenskej roku 1863. Vznik Matice slovenskej a jej dvanásťročné účinkovanie s centrom v Martine je témou rovnako esejisticky napísaného diela Druhá kniha o starom Martine (1993). Sprístupnil v nej mnohé historické skutočnosti, ktoré sú dokumentom i obrazom dramatických udalostí, za ktorých Matica vznikla a vyvíjala svoju činnosť. Dielo Cesta samotárova (1994) je monografickou esejou o živote a tvorbe popredného slovenského dramatického autora, kresťanského existencialistu Júliusa Barča-Ivana. Návrat pred odchodom (1995) je výber z troch zbierok próz, ktoré nemohli vyjsť v čase umlčiavania jeho mena.

Rovnocennou súčasťou literárnych aktivít Júliusa Vanoviča je kritická a kultúrno-historická publicistika prezentovaná článkami v odborných časopisoch i v dennej tlači. Kniha Nad textom a časom (1993) je súborom literárnych štúdií, esejí, recenzií a úvah, v ktorých zdôraznil princípy duchovnej kontinuity slovenskej literatúry a kultúry. Znamenia domova (1998) sú zasa výberom z jeho esejí uverejňovaných v 60. rokoch, pre ktoré mal skoro dve desaťročia zakázanú publikačnú činnosť. Koncom roka 1998 vyjde rozsiahla monografia o veľkom zjave českej kultúry, univ. prof. Václavovi Černom. Na vydanie sú pripravené rukopisy: Tretia kniha o starom Martine, Martin mojej mladosti a román Dožiješ vydávajúci mysliteľské a mravné svedectvo o komunistickom režime.