Juraj Pado životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Narodil sa 20. marca 1922 v Čečehove v roľníckej rodine. Do ľudovej školy chodil vo Vrbovci (dnes Vrbovská ulica v Michalovciach) a v rodisku, do meštianky v Michalovciach. Nakoľko mu sociálne pomery v rodine nedávali možnosť ukončiť stredoškolské vzdelanie maturitou, musel ho prerušiť. Po roku práce na otcovom hospodárstve nastúpil do zamestnania na notárskom úrade v meste ako pomocný úradník. Zmaturoval na Gymnáziu v Michalovciach. Okupačné vojsko ho odvlieklo z rodnej dediny, podarilo sa mu však ujsť. Po oslobodení Michaloviec a okolia v jeseni 1944 nastúpil najprv ako civilný pracovník do novovzniknutého vojenského denníka Nová sloboda. Ako dobrovoľník I. čs. armádneho zboru vo funkcii redaktora frontových novín, odkiaľ ho prevelili do armádneho denníka Za svobodné Československo, prešiel s postupujúcim frontom až po Prahu. V rokoch 1945—1947 pôsobil ako pomocník osvetového dôstojníka pluku v Košiciach. Štúdiá na Právnickej fakulte UK v Prahe prerušil. V rokoch 1948—1952 pracoval ako tajomník literárneho oddelenia v redakcii Československého rozhlasu v Košiciach, odkiaľ prešiel do služieb Povereníctva školstva, vied a umení a neskôr Zväzu slovenských spisovateľov v Bratislave (1952—1954). Po zrušení literárneho oddelenia na povereníctve sa v rokoch 1954—1956 vrátil do rozhlasu v Košiciach. Medzitým ukončil štúdiá na Filozofickej fakulte UPJŠ, v rokoch 1956—1960 pôsobil ako profesor na strednej škole v Sabinove a vrátil sa do Košíc, kde mu ponúkli miesto inšpektora pre kultúru na MsNV. Po dvoch rokoch pôsobenia v tejto funkcii definitívne zakotvil v školstve. Pôsobil tam ako profesor na gymnáziách až do svojho odchodu na dôchodok roku 1982. Zomrel v Košiciach 6. apríla 2010.

Do literárneho života vstúpil ako autor básní, krátkych próz, fejtónov a literárnych, divadelných a výtvarných kritík v dennej tlači, literárnych časopisoch a najmä rozhlase. Básne publikoval už v školskom časopise Prameň na meštianke, v Slovenskom týždenníku, Slovenskej slobode, Slovenských hlasoch, Plameni a Tvorbe. Jeho prvotina Mŕtve mesto (1942) nenašla nakladateľa. Zborník Pozdrav mladých , do ktorého prispel 5 básňami, napadol však Karol Strmeň (Gardista 1942) pre pokrokový obsah básní autorov a ich modernú formu. Debutoval básnickou zbierkou Dych tejto zeme (1952) ako autor silného sociálneho cítenia a obrazného videnia, poznačeného poetikou symbolizmu a poetizmu. V druhej knihe Hlboké leto (1954) zakotvenej doma, ozýva sa aj očarenie ženou. Verný hlas (1957) je knihou občianskej lyriky, práve tak ako aj zbierka Od obzoru po obzor (1962), ale tu už prekonáva hranicu bukolického ladenia a smeruje k širším obzorom doby technických zázrakov. Toto smerovanie sa uplatňuje aj v zbierkach jeho básnickej zrelosti Prstom po okne (1966), Modré oči jesene (1972) a Cesta pešky (1972) kde prichádza k slovu prírodná lyrika. Bratislava so svojou blízkou i vzdialenejšou históriou dominuje zasa v zbierke Preludy leta (1974). Ako lyrický cestopis možno charakterizovať zbierku Hudba diaľok (1977), do ktorej autor zaradil verše inšpirované cestami po Európe. Téma očarenia rodnou krajinou prevažuje v zbierke Životopis (1981) vo veršoch spomienkového charakteru a životnej súvahy, kde prekvapuje schopnosť nadhľadu a irónie (Dotazník), čím sa jeho poézia obohacuje o nové polohy. V bibliofilsky vydanej zbierke Hudba prameňov (1982) vyznal sa zo svojho vzťahu ku Košiciam. Knihou Rieka svetla (1987) prehovoril Pado, pokračujúc v línii príznačnej pre celú jeho tvorbu: „Osvedčenými umeleckými postupmi stvárniť i bojovať za hodnoty, ktoré majú pozitívny význam pre jednotlivca a našu spoločnosť, pre ľudstvo a svet.“ Výber z jeho básnickej tvorby vyšiel pod názvom Čečehovské humná (1982). Ostáva doteraz prierezom jeho básnickej tvorby najmä od Hlbokého leta v polovici 50. rokov po polovicu 80. rokov. Jeho súčasná tvorba čaká na vydanie.

Juraj Pado je aj autorom monografie Potreba básne (1976) o básnickej tvorbe Jána Kostru. Je autorom mnohých príručiek na vyučovanie literatúry na stredných školách. Preložil poéziu z nemčiny, ako aj drámu z francúzštiny, poľštiny a češtiny. (zdroj životopisu: http://www.books.sk/writer_card.jsp?id=137)