Karol Alexander Modrányi životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Karol Alexander Modráni · pseudonym

slovenská, 1830 - 1864

Životopis

Karol Alexander Modrániy, niekedy tiež Modráni (16. augusta 1830 – 1. augusta 1864), bol slovenský básnik a prozaik literárneho romantizmu. Patril medzi najmladších štúrovcov. Mal iba trinásť rokov, keď ako študent nastúpil na evanjelické lýceum v Prešporku v roku 1843. Vzorom mu bol jeho profesor Ľudovít Štúr. Posledné roky svojho života prežil v Prievidzi, kde aj zomrel v mladom veku 34 rokov.

Meno Karola Alexandra Modrániho sa uvádza v diele Daniela Rapanta Slovenské povstanie 1848–1849 ako jedného z aktívnych účastníkov povstania, kde pôsobil ako dôstojník dobrovoľníckeho vojska. Mal vtedy iba osemnásť rokov. Ako básnik a prozaik literárneho romantizmu bol dlho neznámym. Známejším bol jeho otec Karol Modráni, ktorý prispieval do časopisov článkami o hospodárstve a bol aj zberateľom slovenského folklóru z okolia Uhrovca.

Predkovia rodiny Modrániovcov pochádzali zo Slovenského Pravna, kde používali meno Modráč. Zeman Karol Modráni sa narodil v roku 1799 v Bučanoch. Presťahoval sa do Zay-Uhrovca, kde pracoval na hospodárstve grófa Karola Zaya. V rodine Modrániovcov sa 16. augusta 1830 narodil syn Karol Alexander. Mal štyroch súrodencov, z ktorých je známa Mária Polexína, manželka Janka Kráľa, narodená v roku 1834. Ako spolubojovník v sloven- skom povstaní sa spomína Karolov brat Gustáv. Mal ešte brata Jozefa Ľudovíta, narodeného v roku 1839, o piatom dieťati informácie nemáme.

Modrániovci sa dobre poznali s rodinou Štúrovcov. Ľudovít pomohol nájsť nové miesto Karolovmu otcovi, keď ho gróf Zay – „…vysotiu na chatrnú penziu za to, že s nami držau, že našu vec bráňiu, že nám dvoch sinou do bojovníctva Slovenského dau“. Stalo sa tak po potlačení maďarskej revolúcie v roku 1849. Z tohto vyplýva, že Karol bol so súrodencami vychovávaný v slovenskom duchu a v kultúrnom prostredí Uhrovca.

Základné vzdelanie dostal Karol od Samuela Štúra, Ľudovítovho otca. Aby sa naučil po maďarsky, dala ho rodina ako desaťročného do Serdahely, súčasnej Dunajskej Stredy. V jeseni v roku 1843, mal vtedy trinásť rokov, začal študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave. Po absolvovaní nižších tried lýcea, prešiel na štúdium práva. Počas celého štúdia sa aktívne zúčas- tňoval študentského života, najmä v Jednote mládeže slovenskej, kde sa prejavilo jeho literárne nadanie. Je obdivuhodné, že už v prvom ročníku ako trinásťročný, prispieval do literárneho almanachu Prostonárodní zábavník III., ktorý vyšiel v školskom roku 1843/44. V ňom uverejnil svoju Rozprávku o synovi pastierskom. V nasledujúcich ročníkoch mal uverejnené ďalšie rozprávky. Jeho prvá báseň Sokol, v ktorej oslavuje Napoleona, bola uverejnená v Národnom zábavníku na rok 1845/46. V rokoch 1846/47 pomáhal aj pri jeho vydávaní. Zaujímavé sú aj príspevky o rodnom Uhrovci, v nich opisuje hrad, Zayov kaštieľ so zariadením a pomery v akých žili jeho rodáci. Chváli fabriku na súkno a želá Slovákom viac takých fabrík, aby sa aj oni už nemuseli obliekať – „do pokroucov, ale voľáku barančinu nosiť“. O Zayovom kaštieli píše v Národnom zábavníku – „Je to budovisko neforemne stavané ... vo vnútri dosť krásnych a veľkých chyží, krásnymi obrazmi okrášlených.“
Jednou z jeho veľkých zásluh, okrem básní, rozprávok a próz, sú zápisy Štúrových prednášok z roku 1845. Urobil ich s Jánom Matičkom, obaja patrili medzi jeho poslucháčov. No vtedy už Štúr prednášal len v úzkom kruhu študentov.

Literárne pôsobenie K. A. Modrániho spadá do obdobia, keď sa začala uplatňovať liptovská slovenčina. V jeho básňach je častou témou národ, rodný kraj, príroda, rozprávkové bytosti i láska. Básňami oslavuje ľudovú pieseň, vyjadruje túžbu po slobode. Pri tvorbe ľúbostných veršov mu boli vzorom Sládkovičova Marína aj Kollárova Slávy dcéra. S Jankom Štúrom si vymieňajú názory na zverejňovanie citov v poézii. Modráni je za vyjadrenie pocitov lásky, veď sám prežil niekoľko ľúbostných vzplanutí. No jeho kamarát svoje názory obšírne uverejnil v Národnom zábavníku č. 4 a 5, že „…vystupovať vždy buďem proťi maznavosťi“ ...a za najväčšiu lásku bude vždy považovať lásku k národu.

V roku 1854 sa stal K. A. Modráni slúžnym vo Fiľakove a v roku 1857 je spomínaný ako radca urbárneho súdu v Trenčíne. V roku 1860 nástupom Bachovho režimu slovenských pracovníkov prepustili zo zamestnania alebo ich preložili do maďarského prostredia. Modráni mal dobré meno medzi právnikmi, toto povolanie zastával celý svoj krátky život. Zostal na sloven- skom území a vďaka jeho znalostiam a zručnosti sa stal „prísedníkom“ stoličného súdu v Trenčíne. V novembri 1862 podľa zápisnice magistrátu mesta Prievidze, ako asesor sedrie Trenčianskej stolice, riešil spor s bojnickým panstvom.

K. A. Modráni zomrel 1. augusta 1864. Jeho hrob bol dlho pre odborníkov neznámy. Pochovaný je v prievidzskom farskom kostole v krypte rodiny Škopcovej. (zdroj životopisu: http://historia.maticapd.sk/obcasniky/2-2016-neznamy-sturove)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.