Karol Anton Medvecký životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1875 - 1937

Životopis

Bol slovenský rímskokatolícky kňaz, etnograf, historik a politik, signatár Martinskej deklarácie. V oblasti historiografie sa venoval regionálnym dejinám, archeológii, cirkevnej histórii, ale najmä problematike zániku Uhorska a vzniku samostatného Česko-slovenského štátu.

Pochádzal zo starého šľachtického rodu Medvecký z Medvedzieho a Malého Bysterca. Ľudovú školu navštevoval v Oravskom Podzámku. V rokoch 1887 – 1895 študoval na gymnáziu v Trstenej, Ružomberku, Banskej Štiavnici, Lučenci, Košiciach. Po štúdiu teológie, ktoré absolvoval v roku 1899 na seminári v Banskej Bystrici, bol 3. júla 1899 vo Svätom Kríži nad Hronom vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Detve, Krupine, Jastrabej, Veľkom Poli, Píle, Beňuši a Detvianskej Hute. Bol administrátorom farnosti na Donovaloch, Brehoch a Prochote V roku 1909 sa stal farárom v Bacúrove, kde strávil desať rokov. Pre svoje vlastenecké postoje, ktoré vyjadroval v osvetovej práci a v článkoch bol cirkevnou vrchnosťou perzekvovaný.

Bol členom Slovenskej národnej strany, počas prvej svetovej vojny však odmietal politiku jej vedenia. V lete 1917 vystriedal Jozefa Gregora Tajovského vo funkcii tajomníka SNS. Roku 1918 sa stal tajomníkom SNR. V rokoch 1918 – 1920 bol členom Revolučného národného zhromaždenia. Zároveň pôsobil aj ako referent pre katolícke a cirkevné záležitosti na ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska v Žiline a Bratislave, kde sa podieľal na usporiadaní cirkevno-politických záležitostí na Slovensku. Tu postupoval v intenciách čechoslovakizmu a odmietal spoluprácu s Andrejom Hlinkom a Slovenskou ľudovou stranou. Od roku 1920 pôsobil ako farár v Bojniciach až do svojej smrti 12. decembra 1937. Bol stúpencom Československej strany lidovej. Od roku 1925 bol podpredsedom jej Slovenského výkonného výboru a redaktorom jej tlačového orgánu Ľudová politika.

Integrálnou súčasťou jeho národnopolitických a národnokultúrnych úsilí bola vlastivedná bádateľská práca. Patril k najaktívnejším členom a funkcionárom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol blízkym pracovníkom jej zakladateľa Andreja Kmeťa. Roku 1926 sa ako predseda Muzeálnej slovenskej spoločnosti pričinil o znovuvydávanie jej tlačových orgánov Časopis a Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktoré zároveň aj redigoval. Podieľal sa na budovaní zbierkových fondov Slovenského národného múzea, najmä etnografických. Zasadzoval sa o navrátenie muzeálnych predmetov z Maďarska, ktoré boli zo Slovenska odcudzené za Uhorska. Patrí medzi najvýznamnejšie postavy slovenského múzejníctva.

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.