Životopis
Ladislav Jozef Baltazár Eustach, pokrstený 4. mája, sa narodil v Beckove č. p. 5 do zmiešaného manželstva katolíckeho otca baróna Eduarda Medňanského a evanjelickej matky Márie Anny, rod. Szirmay. Otec pochádzal zo šľachtického rodu Mednyánszky a Horváth-Stančič. Po desiatich rokoch sa rodina presťahovala do matkinho rodného kaštieľa v Strážkach (dnes súčasť Spišskej Belej), kde je dnes vystavená časť jeho rozsiahleho diela.
V rokoch 1864 – 1865 mu dával súkromné hodiny maliarstva viedenský akvarelista Thomas Ender. Po maturite získal umelecké vzdelanie na Akademie der bildenden Künste v Mníchove u Alexandra Strähhubera a Otta Seitza (1872 – 1874) a na École des Beaux-Arts v Paríži u Isidora Pilsa (1874 – 1875). V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóom Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími maliarmi. V Paríži mal ateliér na Montmartre a pôsobil tu do roku 1878.
V roku 1877 prvýkrát navštívil maďarský Szolnok, kde sa zoznámil s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval tiež študijnú cestu do Talianska (1877 – 1878). Do Paríža sa vrátil znovu v rokoch 1889–1891 a 1896–1897. Striedal tiež ďalšie miesta pobytu ako Beckov alebo Strážky a prenajímal si ateliéry v Budapešti, vo Viedni a pohyboval sa aj v južnejších mestách Rakúsko-Uhorskej monarchie.
I napriek svojmu vysokému veku dobrovoľne narukoval na front prvej svetovej vojny ako vojenský maliar. Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni vo veku nedožitých 67 rokov. Podľa svojho priania bol pochovaný na budapeštianskom cintoríne Kerepes vedľa priateľa a milenca Bálinta. Medňanský sa svojou homosexuálnou orientáciou netajil, v jeho diele sa však nijak neprejavila.
Napriek svojmu pôvodu sa Medňanský ku slovenským koreňom nehlásil a aktívne sa angažoval proti panslavizmu.
(zdroj životopisu: Wikipedia)
