Ladislav Šomšák životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Ladislav Šomšák
*03.03.1932 - †02.12.2005

Prof. L. Šomšák sa narodil 3. marca 1932 v chudobnej rodine kovoroľníka v malebnom kraji, v drevenici na samote Zahájnica neďaleko terajšej obce Nálepkovo, v tom čase Vondrišel. Napriek chudobným pomerom, v ktorých vyrastal, ho celý život charakterizovala noblesa aristokrata. Po absolvovaní ľudovej školy v rodnej obci a meštianskej školy v Gelnici sa upísal lesu. Prekrásna príroda i príklad otca a starších bratov nasmerovali jeho kroky do smrečín, ktoré ho sprevádzali celým životom. Najskôr v rokoch 1947 až 1950 pracoval ako obyčajný lesný robotník. Po absolvovaní Jednoročnej horárskej školy v Liptovskom Hrádku bol do roku 1952 vedúcim Lesníckeho oddelenia ONV v Gelnici. Jeho prirodzený intelekt a túžba po poznaní ho nasmerovali na Prípravný kurz pre vysoké školy v Jasove, kde v roku 1953 maturoval. Od roku 1953 do roku 1958 študoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK. Aj vďaka svojím učiteľom, ktorých do posledných dní s úctou spomínal, doc. Májovskému, doc. Jurkovi a doc. Futákovi sa zamiloval a zostal verný svojej celoživotnej láske - botanike. Bolo preto celkom prirodzené, že ihneď po skončení štúdia začal pracovať ako asistent na vtedajšej Katedre botaniky. V roku 1963 mal riadnu habilitáciu a od 1. 5. 1964 bol ustanovený za docenta geobotaniky. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1968. V roku 1983 získava vedeckú hodnosť doktora vied a v roku 1984 bol menovaný riadnym profesorom botaniky. Na Univerzite Komenského pôsobil dlhý čas v rôznych funkciách. Od roku 1962 do roku 1990 bol riaditeľom Botanickej záhrady UK a súčasne vedúcim Katedry geobotaniky - od augusta 1964 až do roku 1989. Ako vysokoškolský učiteľ bol profesor Šomšák vždy uznávaný ako vynikajúci pedagóg a kolega. Nezabudnuteľné sú jeho prednášky zamerané na geobotaniku a odvodené vedné disciplíny. Profesor Šomšák počas svojho pedagogického pôsobenia vychoval okolo dvesto diplomantov a desiatky doktorandov a kandidátov vied, ale svojimi prednáškami a láskavými radami ovplyvnil tiež všetkých ostatných študentov, ktorí s ním v prostredí univerzity prišli do kontaktu. Bol členom viacerých komisií pre udeľovanie vedeckých a pedagogických hodností, kooordinátorom vedeckých úloh základného výskumu, ako i garantom vedeckých projektov VEGA. Okrem bohatého pedagogického pôsobenia má za sebou profesor Šomšák tiež veľmi plodný vedecký život. Zanechal nám množstvo monografií a vedeckých článkov v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Z množstva výskumných tém možno menovať fytocenologický výskum aluviálnych území Slovenska dotknutých melioráciami, syntaxonomickú charakteristiku lúk a pasienkov horských oblastí Západných Karpát, syntaxonómiu mokraďných jelšín Slovenska, vegetačnú mapu veľkej mierky lesov TANAPu, výskum ohrozených a miznúcich rastlín nížin a pahorkatín Slovenska, syntaxonómiu mezofilných bučín Západných Karpát, spracovanie a charakteristiku jedľových spoločenstiev Slovenska, ako i determináciu fytocenologických jednotiek jedľových a jedľovo smrekových lesov Slovenska, spracovanie niekoľkých listov Geobotanickej mapy Slovenska, spracovanie rostlinných spoločenstiev Slovenského krasu, príčiny hromadného hynutia smrekových lesov Slovenska, výskum akumulácie ťažkých kovov lesnými drevinami na imisne zaťažených pôdach, návrh pralesov Slovenska do Svetového dedičstva. Okrem čisto vedeckých tém si profesor Šomšák uchovával napojenie na prax a výsledky svojej vedeckej práce uplatnil napríklad pri vypracovaní biologických podkladov pre štátnu správu před výstavbou Vodného diela Wolsfthal či vypracovaní botanicko lesníckych podkladov pred výstavbou Vodného diela Gabčíkovo Nagymaros, podieľal sa ako člen skupiny slovenských expertov na vy hodnotení dopadu sústavy vodných diel Gabčíkovo Nagymaros na rastlinstvo a lužné lesy Dunaja, na stanovení parametrov turistickej únosnosti na ekosystémy Vysokých Tatier, na vypracovaní návrhov a legislatívnych opatrení na štátne prírodné rezervácie Slovenska. Bol tiež členom kolektívu pre vypracovanie územnej rajonizácie Biosférickej rezervácie Slovenský kras a TANAP a podieľal sa na návrhoch na asanáciu skládok rôznych lokalít Slovenska. Vďaka lesníckemu a prírodovedeckému vzdelaniu úspešne dokázal skĺbiť tieto disciplíny a bol akceptovaným odborníkom v širokej vedeckej a výrobnej obci, od jednoduchých lesníkov, odborníkov lesných správ, Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene až po botanikov na Slovensku, v Čechách i v zahraničí. Jeho dôstojný zjav kmeťa v lesníckej uniforme vzbudzoval úctu a sympatie všade, kde sa objavil. Posledných trinásť rokov venoval práci na Katedre pedológie Pri FUK, kde zúročil svoje vedomosti v spojení fytocenológia - pedológia a za slúžil sa o akreditáciu vedného odboru pedológia. Až do posledných chvíľ života s plným nasadením prednášal, školil a vedecky pracoval. Profesor Šomšák si až do konca života uchoval vedeckú iskru a vedecký zápal a s charizmou sebe vlastnou prenášal toto svoje nadšenie na svojich spolu pracovníkov. Bol vždy otvorený novým myšlienkam a nápadom a nikdy neupadol do stavu nezáujmu alebo sebauspokojenia. Aj preto, že do poslednej chvíle prichádzal stále s novými plánmi na budúci výskum, a pretože zostalo toľko vecí, ktoré s nami chcel ešte doriešiť, nevieme sa s jeho odchodom zmieriť a vnímame túto skutočnosť ako nenahraditeľnú ľudskú stratu. Univerzitný profesor Ladislav Šomšák nám po sebe zanechal vedeckú školu, množstvo žiakov a zostane v našich srdciach navždy uchovaný ako nedostižný vzor láskavého človeka a charizmatického učiteľa. Profesor Šomšák bol, je a bude jednou z najväčších vedeckých osobností Slovenska v botanike, geobotanike a ekológii rastlín.