Ladislav Stanislav životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Ladislav Stanislav sa narodil rodičom Michalovi a Márii, rod. Gašparíkovej. Mal štyroch súrodencov. Absolvoval päť tried ľudovej školy v rodisku a osem tried gymnázia s maturitou v Liptovskom Svätom Mikuláši. Po maturite v roku 1937 vstúpil do československej armády. Začal vojenskú službu vo Valašskom Meziříčí, pokračoval v Znojme, Králikoch na Morave, v delostreleckom pluku v Olomouci a ako inštruktor výcviku ašpirantov na dôstojníkov v Jihlave. Dňa 19. marca 1939 bol ako Slovák poslaný na Slovensko a pridelený k delostreleckému pluku v Čemernom, potom v Snine a v Prešove. Neskôr ako nadporučík slúžil v delostreleckom pluku v Ružomberku. Keď v auguste 1944 oblasť ovládli povstalci, zúčastnil sa bojov pri Gombáši (Hubovej) a Kraľovanoch (12. až 15. septembra 1944) a tiež bojov o Ostrô, Podsuchú a Liptovskú Osadu (do 28. októbra 1944). Keď onemocnel na žltačku, pred Nemcami sa ukrýval v rodisku, aby sa vyhol odvlečeniu.

Z rodného Liptova ho 7. februára 1945 sovieti deportovali na východ ako vojnového zajatca. Dostal sa do tábora v Sanoku. Brutálne podmienky, ktoré tam zažil, znášal vďaka svojej viere v Boha a vďaka tomu, že poznal O. Slušnú, slovenské dievča, do ktorého bol zamilovaný; na ňu myslel aj v ťažkých podmienkach zajatia. V spomienkach zachytáva podmienky života v tábore, kde ľudský život nemal žiadnu cenu, mnohí zomierali v dôsledku hladu, ťažkej práce, chorôb alebo jednoducho z rozmaru dozorcov. Napriek šťastnému úteku, keď sa mu pomocou banderovcov podarilo prekročiť hranice rodnej vlasti, pobyt v tábore mu spôsobil nezvratné zdravotné aj psychické následky.

Za dramatických okolností sa Ladislav Stanislav dokázal zaradiť späť do armády a bol ochotný pokračovať v jej štruktúrach, ale ako mnohým iným dôstojníkom po uchopení moci komunistami mu bolo 27. marca 1948 oznámené, že musí svoju činnosť v armáde ukončiť. Rozhodol sa na svoju záchranu pred pripravovanými tvrdými postihmi pre rýchlu emigráciu. Žil v Austrálii, no o jeho ďalšom živote ani o čase odchodu do večnosti nie sú, žiaľ, nijaké dostupné informácie.

Tento zaujímavý osud nášho krajana si zaslúži pozornosť aj po mnohých rokoch. Vďaka preto patrí všetkým, ktorí sa o jeho sprístupnenie a priblíženie verejnosti zaslúžili. Autor svoje zápisky nazval autobiografiou. Je to hodnotný autentický dokument približujúci zložitosť a ťažkosti doby vo vojnových a povojnových rokoch v našej krajine. Čitatelia sa tak majú možnosť z knihy dozvedieť o neľahkom osude nielen autora spomienok, ale aj mnohých ďalších občanov, ktorých podobné trápenia vo vojnových a povojnových rokoch postihli, pritom nemohli o nich dlho nikomu hovoriť. (zdroj životopisu: http://www.priestornet.com/202...)