Larysa Kosač-Kvitka životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Ukrajinská poetka, dramatička, prekladateľka a literárna kritička. Pochádzala z rodiny s kultúrnymi a pokrokovými tradíciami. Jej matka bola spisovateľka Olena Pčilka. Autorka bola od mladosti chorá na tuberkulózu. Doma získala nevšedné vzdelanie, ovládala niekoľko jazykov (ruštinu, poľštinu, bulharčinu, gréčtinu, latinčinu, francúzštinu, taliančinu, nemčinu a angličtinu). Ako 12-ročná uverejnila prvú báseň pod pseudonymom Lesia Ukrajinka, ktorý si ponechala na celý život.

Aktívne pracovala pri organizovaní socialistického hnutia na Ukrajine. Preložila do ukrajinčiny niektoré Marxove a Engelsove práce. V časopise Žizň uverejňovala články propagujúce idey slobody.
Za života spisovateľky vyšla iba nepatrná časť jej diela. V kultivovanej poézii Ukrajinky sa spájajú intímne tóny so spoločenskou a sociálnou kritikou. Do prvého obdobia jej tvorby patria zbierky básní Na krylach piseň (1893), Dumy i mriji (1899), epické poémy Misiačna lehenda (1892), Odno slovo (1903) a iné. Neskôr prevládajú dramatické básne a veršované drámy, v ktorých riešila dôležité sociálne, psychologické, estetické, filozofické, náboženské a iné problémy. Často čerpala námet z dejín iných národov s cieľom odvrátiť pozornosť cenzúry. Vo svojich drámach riešila aktuálne otázky politického života v Rusku a na Ukrajine po revolúcii 1905, odsudzovala pasivitu v národnooslobodzovacom boji.

Jej vrcholným dielom je filozofická dráma Lisova pisňa (Lesná pieseň, 1911), v ktorej nastoľuje problém vzťahu umelca k životu a prírode. Autorka rozvinula v ukrajinskej poézii nové formy a druhy, čím ju priblížila svetovej literatúre.

Posledné roky svojho života kvôli svojej chorobe prežila v teplých krajinách (Egypt, Taliansko a i.). Zomrela v roku 1913 v Gruzínsku. (zdroj životopisu: Encyklopédia spisovateľov sveta (Obzor, 1978))