Margita Pauliny-Tóthová životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, publicistka a priekopníčka ženského hnutia.

Prozaička a prekladateľka Margita Pauliny-Tóthová pochádzala z Ružomberku, kde sa narodila v roku 1873 rodičom Jánovi Milcovi a Oľge Milcovej, rod. Makovickej. Študovala na ženských školách v Nemecku, kde si osvojila viaceré cudzie jazyky (nemčinu, angličtinu, francúzštinu). Navštevovala aj školu mníšok rádu vincentiek v Žiline, kde sa vyučovalo väčšinou po maďarsky, počas štúdia vo vestfálskom Hildene navštevovala koncerty, divadlá, výstavy a absolvovala prázdninové pobyty v Anglicku a Škótsku v rodinách spolužiačok. Priekopníčka ženského hnutia venovala veľkú časť svojho života vzdelávaniu slovenských žien.

Počas nevyliečiteľnej choroby manžela Žigmunda Paulinyho-Tótha, národohospodára, si na živobytie zarábala písaním zvestí, článkov, recenzií a besedníc do Rovniankových americkýh časopisov. Po manželovej smrti pôsobila od roku 1906 ako úradníčka Tatra banky v Martine, od roku 1918 v štátnej správe ako úradná prekladateľka a tlmočníčka. Literárnej tvorbe sa začala venovať na radu J. Škultétyho. V roku 1911 vydala pod pseudonymom Anna Jánovská knihu čŕt a poviedok pod názvom Pastierča, v ktorej kultivovaným fejtonistickým štýlom apelovala na súcit so ženami a s deťmi. V 30. rokoch uverejňovala v Živene, Slovenských pohľadoch a v Národných novinách spomienkové črty na významné osobnosti slovenského kultúrneho života, ako boli E. M. Šoltésová, P. V. Rovnianek, J. Škultéty, A. Z. Pietrová či O. Šoltésová.
Ťažiskom práce Margity Pauliny-Tóthovej boli preklady, ktoré vychádzali na pokračovanie v Slovenských pohľadoch a v Živene.

Existenčné starosti, túžba po finančnej nezávislosti a diskriminačné skúsenosti bankovej úradníčky priviedli Margitu Pauliny-Tóthovú k myšlienkam feminizmu a ženského hnutia. Od roku 1896 bola členkou Živeny, od roku 1909 pôsobila ako jej podpredsedníčka a zástupkyňa slovenských žien na ženskom medzinárodnom kongrese v Prahe. Vykonávala aj podsprávcovskú funkciu v účastinnej spoločnosti Lipa. Po vzniku ČSR zohrala úlohu pri prípravách gazdinskej školy Živeny v Martine, keď sa v roku 1919 stala členkou jej samostatného školského výboru. Na základe poznania pomerov a možností žien v zahraničí, predovšetkým v Nemecku a v Anglicku, bojovala za emancipáciu, rovnoprávnosť, právo na vzdelanie i volebné právo slovenských žien.