Mária Bátorová životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Oblasti záujmu:
próza, poézia, esej, literárna veda

Životopis autora:
Narodila sa 19. októbra 1950 v Trenčíne. Vyštudovala germanistiku a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a na Univerzite M. Luhera v Halle. V rokoch 1974 – 1984 pôsobila ako stredoškolská profesorka na gymnáziu v Nitre, od roku 1985 bola internou ašpirantkou a potom vedeckou pracovníčkou v Ústave slovenskej literatúry SAV. V rokoch 1995 – 1998 bola hosťujúcou docentkou na Univerzite v Kolíne nad Rýnom. Od roku 1999 pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave svetovej literatúry SAV, externe prednášala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Je spoluzakladateľkou nepolitického hnutia Tolerancia v kultúre a jeho predsedníčkou. Žije v Bratislave.

Literárna tvorba - próza:
Zvony v kameni (1993), Tíš (1996), Tell (1999), Biele steny (2003)

Literárna tvorba - poézia:
Púšte a oázy (2008)

Literárna tvorba - literárna veda:
Biele miesta v slovenskej literatúre (v spoluautorstve – 1991), Roky úzkosti a vzopätia (1992), J. C. Hronský a moderna – mýtus a mytológia v literatúre (2000), Paradoxy Pavla Straussa (2006)

Charakteristika tvorby:
Mária Bátorová je „dvojdomou autorkou“. Ako literárna vedkyňa zaujala na začiatku 90. rokov prácami, ktoré sa zaoberali predtým tabuizovanými literárnovednými témami Biele miesta v slovenskej literatúre (1991, spoluautorka), Roky úzkosti a vzopätia (1992) a neskôr precíznou komparatívnou prácou J. C. Hronský a moderna. Mýtus a mytológia v literatúre (2000) prinášajúcou nové poznatky o väzbách medzi dielom J. C. Hronského a európskou literárnou modernou. Začiatkom 90. rokov sa Bátorová predstavila aj ako prozaička. V roku 1991 vydala novelu Zvony v kameni, ktorá je jednou z prvých epických reakcií na udalosti nežnej revolúcie – reakcií odhaľujúcich ľudskú i intelektuálnu nepripravenosť slovenskej spoločnosti na situácie, keď „bije zvon slobody“. Novela bola neskôr zaradená do rovnomennej knihy próz. A hoci ostáva autorkiným bezprostredným svedectvom, predstavuje v rámci jej epického sveta isté vybočenie. Bátorovej prozaickou doménou sú jemné psychologické sondy do ženského sveta v mnohotvárnych príbehových premenách, tak ako ich poznáme z kníh Tíš (1996), Tell (1999) a Biele steny (2003). Okrem toho sa venuje aj literárnej kritike a recenzistike. Publikuje doma a v zahraničí, jej odborné a literárne texty sú súčasťou zborníkov z konferencií a literárnych antológií, má za sebou rad prednášok o slovenskej kultúre a literatúre v zahraničí, často reprezentuje slovenskú tvorbu na zahraničných čítačkách.
Anton Baláž

Preložené diela:
Jej poviedky sú preložené do nemčiny, ruštiny, litovčiny, poľštiny, angličtiny a japončiny.

Ocenenia:
Kanadská literárna cena Hronský ´92 za novelu Zvony v kameni (1992)
Cena Literárneho fondu a Cena Spolku slovenských spisovateľov za zbierku poviedok zbierka Tell (1999)
(zdroj životopisu: http://www.litcentrum.sk)