Životopis
Doktorka Mariáni patrí k staršej generácii predstaviteľov slovenských dejín výtvarného umenia minulého storočia.
Narodila sa 17. 1. 1913 v Revúcej, v okrese Rožňava. Po skončení strednej školy v rodisku odišla študovať do Bratislavy dejiny umenia a prehistorickú archeológiu na
Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Je tu obdobie druhej svetovej vojny, ktorá spôsobovala aj študentom problémy a ohraničenia. Napriek tomu Mária Mariáni ukončila štúdium doktorátom v roku 1944. Prvé zamestnanie získala už počas štúdia v roku 1943 v Slovenskom múzeu v Bratislave, kde pôsobila do roku 1946. Ďalšie tri roky (1946 – 1949) pracovala v Matici slovenskej v Martine, významnom centre slovenskej kultúry na mieste kurátora zbierok. Po absolvovaní kurzu konzervovania listín, archívnych materiálov a kurzu fotografovania sa Mária Mariáni venovala záchrane a obnove historických zbierok (1949 – 1952) ako konzervátorka múzea v Spišskej Sobote. V rokoch 1952 – 1953 bola správkyňou múzea v Kežmarku. Konzervovaniu sa venovala aj vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde pracovala v rokoch 1953 – 1954. V tom istom roku prišla späť do Bratislavy a stala sa pracovníčkou Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v novozaloženom reštaurátorskom ateliéri, kde pracovala do roku 1973. Venovala sa predovšetkým reštaurátorskej a konzervátorskej činnosti, ku ktorej patril aj terénny výskum hnuteľných pamiatok, ako aj prácam spojeným so Súpisom pamiatok na Slovensku.
