Životopis
Martin Prebudila, slovenský vojvodinský básnik, spisovateľ pre deti, prekladateľ, redaktor, predstaviteľ slovenského literárneho života vo Vojvodine, sa narodil 25. mája 1960 v Obrenovci v Srbsku.
Základnú školu a gymnázium vychodil v Starej Pazove, kde aj maturoval (1979). Absolvoval odbor slovenský jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Novom Sade (1979 – 1984). Žije a tvorí v Starej Pazove.
Vyučoval slovenský jazyk a literatúru na základnej škole v Novom Sade (1983 – 1984), bol turistickým sprievodcom v Belehrade (1985 – 1986), novinárom v týždenníku Hlas ľudu (1988 – 1989) v Novom Sade. Pracoval ako redaktor kultúrnej rubriky Slovenského vysielania Novosadskej televízie (od 1989), je redaktorom v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu.
Je predstaviteľom strednej generácie slovenského literárneho života vo Vojvodine, patrí do literárneho zoskupenia – Generácia X. V tvorbe sa zamýšľa nad hodnotovou orientáciou súčasného človeka. Debutoval bibliofilskou zbierkou srbo-chorvátsko-slovenských básní Prolecni plodovi/Jarné plody (1977). Vydal básnické zbierky – v slovenčine Dážď do tváre (1983) a Život na plejbek (1987), v srbčine bibliofíliu Sarajevska rapsodija (1987), v slovenčine Horeznačky (1992), bibliofílií Nedá sa metaforovať (1993), Nič nie je moje (1999) a zbierky básní Namiesto kodicilu (2001) a Tri bodky v dvoch vytiach... (2014). Pod názvom Nezamkýnaj prázdny dom mu vyšiel výber z poézoe (vybral a pripravil Ladislav Čáni, 2010). Je autorom dvoch kníh krátkych próz pre deti Pozemšťan Milan a Vincent bez ucha (1996), divadelnej hry Záložák (1998), novely Rezervista bez rezervnej kože (2000), knihu postmoderných jednominútoviek Príbehy z čiernej skrinky (2013) a zbierku poviedok Príbehy z čiernej skrinky (2013). Zostavil monografickú knihu o staropazovskom hercovi, divadelnom režisérovi a dramatikovi Jurajovi Ondríkovi Život ako veľké divadlo (2007), pri príležitosti stého výročia narodenia staropazovského rodáka a nestora vojvodinskej slovakistiky profesora Michala Filipa (7. januára 1915 – 26. mája 1989) knihu Sny a hviezdy profesora Michala Filipa (2015) a monografiuMakan o Jánovi Makanovi k jeho šesťdesiatinám (2015).
Jeho prózy a básne vyšli vo viac ako 30 antológiach a čítankách v slovenčine, srbštine, rumunčine, angličtine i iných jazykoch. Zo slovenčiny do srbčiny preložil zbierky básní Daniela Heviera: Elektronski klovn (Elektrónkový klaun, 2002), Jozefa Leikerta: Iz dubine trave neba (Z hlbokej trávy neba, 2006), Miroslava Bielika I kada ne bih bio (Aj keby som nebol, 2012), Dany Podrackej Autoportret s prokrustovim ležajem (Autoporrét s prokrustovým lôžkom, 2015) a Jaroslava Rezníka Múdrosť jesenného lístia (Mudrost jesenjeg lišća, 2015).
Je nositeľom Ceny Nového života (2010, 2015).
Je členom Spolku slovenských spisovateľov, Klubu nezávislých spisovateľov Slovenska a Spolku spisovateľov Vojvodiny
(zdroj životopisu: https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/prebudila-martin/)
Martin Prebudila knihy
2020 | Všetko je svetlo |
2000 | Rezervista bez rezervnej kože |
Žánry autora
Štítky z knih
Prebudila je 0x v oblíbených.