Pavel Kýčerský životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Pavel Kokeš-Kýčerský (* 1856 Lazy pod Makytou – † 1933 Lazy pod Makytou) bol slovenský básnik orientujúci sa na prírodné a vidiecke motívy.

„Ctená redakcia žiada odo mňa môj životopis a zreteľný podpis. Vyhovieť tejto žiadosti nemôžem, mám totiž ruky tak presilené ťažkou prácou, že nemôžem ani len svoje meno napísať tak, aby sa dalo prečítať.

K obšírnejšiemu napísaniu svojho životopisu potreboval by som viac času, preto obmedzím sa len na stručné dáta. Narodil som sa 23. novembra 1856 na Lazoch pod Makytou. Otec, Samuel Kokeš, bol ev. farárom a bývalým patentálnym seniorom, spolupracovníkom Kuzmányho, Hodžu a Hurbana na cirkevnom a národnom poli. Matka, rodená Karolína Petruchová, bola dcérou ev. farára zo Záriečia pri Púchove. Roku 1869 zaviezli ma do Modry na nemeckú normálku. Tam bol našim učiteľom pán profesor Ján Jaromír Majer. Strávil som tam tri roky. Potom som prešiel na gymnázium do Turč. Sv. Martina. Tam som skončil štvrtú triedu roku 1874, práve v ten čas, keď ministerský radca Gedeon Tanárky vykonal svoju inkvizítortskú návštevu na tejto škole. Keď gymnázium zavreli, prešiel som na hospodársku školu do Hrádku, kde som po troch rokoch absolvoval.

Roku 1877 vrátil som sa z Hrádku na Lazy a po smrti otcovej, ktorý umrel 17. novembra toho istého roku, prevzal som hospodárstvo. Tu až dodnes gazdujem. (Veru od tisíca ku stu.)“

Takto píše o sebe básnik Pavol Kokeš-Kýčerský roku 1931 v Slovenskom literárnom almanachu. Takto sa azda po prvý raz privráva tento sedliacky básnik svojim čitateľom, vraviac o sebe a o svojom ťažkom živote. Pod týmito autobiografickými riadkami je sotva čitateľný, ťažkou rukou trasľavo napísaný pseudonym. A tieto, na oko suché biografické fakty, skrývajú v sebe tragiku celého Kokešovho života, prenasledovanie národné a s tým súvisiaci návrat k pôde, ktorá však pritvrdo sa odmeňovala svojmu básnikovi, jednému z mála, čo ju ospevoval priamo od pluhu, od kosy a písal svoje verše tvrdou mozoľnatou rukou.

A verše Kýčerského, roztratené po novinách, časopisoch a kalendároch, málokoho z našich literárnych kritikov zaujali, ľudia si ich poprečitovali, dobre im padol svieži tón, ľudové melódie a akási ozajstná zemitosť tejto poézie — ale viac nič. Od konca minulého storočia až takmer do jeho smrti (1933) zjavovali sa Kýčerského verše v Slovenských pohľadoch, Národných novinách, Dennici a v mnohých iných národných i cirkevných časopisoch, kde zapadali a iba niektoré znárodneli vo forme dnes už ľudových piesní. Len Štefan Krčméry, jemný estét našej literárnej kritiky, prilipol akosi intímnejšie k tejto poézii, hodnotil a neraz i prehodnotil ju, pripravil zväzoček 27 básní a vydal ich pod názvom „Piesne“ v Matici slovenskej (1927).

– Gabriel Rapoš, úvod súborného svazku Piesne (1956) (zdroj životopisu: Svazek Piesne (Gabriel Rapoš), https://zlatyfond.sme.sk/auto)