Rastislav Škoda životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1923

Životopis

Od roku 1955 zácvik do moderných virologických metód na Virologickom ústave ČSAV v Bratislave pod vedením školiteľky Dr. Heleny Libíkovej, DrSc. na oddelení arbovírusov; od roku 1956 vedúci oddelenia virológie ÚŠVÚ. V roku 1959 premena pracoviska na Laboratórium experimentálneho veterinárstva Pobočky Československej akadémie pôdohospodárskych vied (vedúci akademik Ivan Brauner) a v roku 1963 jeho prechod do Virologického ústavu ČSAV ako Oddelenie veterinárnej virológie (riaditeľ akademik Dionýz Blaškovič, resp. vedúci akademik Ivan Brauner). V rokoch 1957–1961 bol tajomníkom redakcie Slovenského veterinárskeho časopisu SAV (hlavný redaktor Dr. F. Nižnánsky).

V rokoch 1963–1967 zástupca vedúceho oddelenia veterinárnej virológie VÚ-ČSAV. V roku 1963 získanie vedeckej hodnosti kandidáta biologických vied (CSc.) v odbore mikrobiológia na virologickom pracovisku („Výskum živej očkovacej látky proti Aujeszkého chorobe“) a v roku 1964 získanie štátnej ceny Klementa Gottwalda spolu s akademikom Ivanom Braunerom a MVDr. Alojzom Žuffom CSc. z Biovety v Nitre „za prípravu živej vakcíny proti Aujeszkého chorobe hospodárskych zvierat“. Po smrti akademika Ivana Braunera v septembri 1967 sa stáva vedúcim oddelenia, ale už 4. 1. 1968 odchádza s rodinou na dvojročný študijný pobyt do Francúzska, z ktorého sa vráti do vlasti už len ako dôchodca.

V rokoch 1968–1970 vedúci oddelenia mikrobiológie na Centre de Sélection et d’Élevage des Animaux de Laboratoire du CNRS (Ústav pre chov laboratórnych zvierat) v Orléans – La Source vo Francúzsku.

V rokoch 1970–1972 pobyt na Bundesforschungsanstalt für Viruskrankheiten der Tiere (Štátny výskumný ústav pre vírusové choroby zvierat) v Tübingen: príprava inaktivovanej vakcíny proti Aujeszkého chorobe ošípaných.

V rokoch 1973–1978 firma Dr. Rentschler Arzneimittel GmbH v Laupheime (Baden-Württemberg): najprv veľkovýroba vakcín proti vírusovým a bakteriálnym chorobám zvierat, potom vypracovanie metódy na masovú výrobu beta-interferónu na ľudských diploidných bunkách v spolupráci s prof. Jánom Vilčekom z New York University. V spolupráci s dánskou firmou NUNC v Roskilde zostrojenie mnohoplošnej batérie (mnohopodlažnej vane) Wannenstapel, z ktorej sa neskôr vyvinul neprekonaný robotizovaný Wannenstapel EasyfillTM na masovú výrobu bioproduktov typu interferón z diploidných (len v jednej vrstve rastúcich) buniek. Medzitým spolupráca s Zentralinstitut für Versuchstiere der DFG v Hannoveri (vírusové choroby laboratórnych zvierat) a HEM-Laboratories (interferón) v Rockville, Maryland, USA.

V rokoch 1979–1981 Staatliches Medizinaluntersuchungsamt (Štátny diagnostický ústav vo Fulde): diagnostika vírusových ochorení u ľudí.

V rokoch 1982–1988 firma Debiotech-Cytotech v Martigny vo Švajčiarsku: neúspešný pokus o založenie ďalšej veľkovýroby beta-interferónu, zato úspešná príprava sterilného depotného dekapeptylu (triptorelín acetátu) vo forme retardovaných mikrokapsúl na „farmakologické odstránenie semenníka“ pri hormonálne závislom karcinóme prostaty.

Od roku 1989 je na dôchodku. Sleduje vývoj biotechnológie, najmä antropotechník a robí preklady z nemčiny, francúzštiny a angličtiny (Nietzsche: Tak vravel Zarathustra, Antikrist a Ecce homo a Súmrak modiel; Paul Kurtz: Zakázané ovocie; Albert Jacquard: Boh?; Richard Dawkins: Delúzia Boha a iné); prekladá aj knihy pre deti a pre výučbu humanistickej etiky. (zdroj životopisu: osobnosti.sk)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.