Životopis
Richard Réti (* 28. máj 1889, Pezinok – † 6. jún 1929, Praha) bol slávny rakúsko-uhorský šachový majster, neskôr po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie česko-slovenský šachový veľmajster s nemeckým materinským jazykom.
Jeho otec bol židovský lekár. Mal francúzsku vychovávateľku. V školskom veku v roku 1904 sa presťahoval s matkou do Viedne, absolvoval gymnázium a študoval matematiku, avšak rýchlo ho začal fascinovať šach. V slávnej viedenskej kaviarni Café Central zabudol svoju seminárnu prácu a potom čo sa úplne stratila, vzdal štúdium a stal sa profesionálnym hráčom šachu.
Savielly Tartakower o tomto čase:
Réti študoval matematiku, ale nebol suchým matematikom, hrá za Viedeň, ale nie je Viedenčan, je rodený Uhor, nevie po maďarsky, rozpráva rýchlo, a pritom koná rozvážne, a ešte sa stane najlepším šachistom na svete, ale nedosiahne korunu majstra sveta. On je bádateľský umelec, ktorý sa nezaoberá príčinou záležitostí, ale podstatou…
Medzi rokmi 1918 a 1924 dosahuje veľké turnajové úspechy a patrí do absolútnej svetovej špičky. V roku 1924 je prvý po desiatich rokoch, komu sa podarí poraziť veľkého, „neporaziteľného“ Capablancu v turnajovej partii.
Réti sa stal radikálnym „novátorom“ šachového otvorenia a spolu s Aaronom Nimzowitschom a Gyulom Breyerom bol jedným z vedúcich predstaviteľov „hypermodernej šachovej školy“. Po ňom pomenované Rétiho otvorenie (1.Jf3 d5 2.c4) je typickým výdobytkom tej epochy.
V roku 1925 dosiahol svetový rekord v simultánke naslepo, keď z partií na 29 šachovniciach 21 vyhral 6 zremizoval a 2 prehral.
Aj ako autor šachovej literatúry dokázal veľa, jeho knihy Die neuen Ideen im Schachspiel Nové myšlienky v šachovej hre z roku 1922 a Die Meister des Schachbretts Majstri na šachovnici z roku 1930 sú klasickými dielami šachovej literatúry.
Vo veku len 40 rokov umrel v Prahe na šarlach. Pochovaný je vo Viedni.
Svoju genialitu dokázal aj vo vyše 50 šachových štúdiách. Najznámejšia z nich, v ktorej súperi majú len po jednom pešiakovi, bola uverejnená 4. decembra 1921 v Ostrauer Morgenzeitung. Myšlienka štúdie je negáciou známeho aforizmu od Senecu: Kto súčasne beží za dvoma zajacmi, často nechytí ani jedného.
(zdroj životopisu: wikipedia.sk)
