Samo Vozár životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

– básnik, publicista, prekladateľ, tvorca subjektívne orientovanej romantickej poézie. Narodil sa v rodine farbiara. Po absolvovaní základného vzdelania navštevoval nižšie evanjelické lýceum v Rožňave. V Levoči sa dostal do prostredia národne uvedomelých študentov, býval tam na izbe s Jankom Kráľom. V septembri 1841 prišiel študovať do Bratislavy a podobne ako na levočskom lýceu, i tu sa aktívne zapojil do študentského diania. V októbri 1842 sa stal dozorcom knižnice, čo bola popri poste prednostu výboru Ústavu (vtedy ním bol Ján Francisci) druhá najdôležitejšia študentská funkcia. Najvýznamnejším momentom Vozárovho bratislavského pôsobenia bola účasť na neoficiálnom rozhodnutí o používaní spisovnej slovenčiny 14. 2. 1843 (zúčastnili sa na ňom Ľudovít a Samuel Štúrovci, Ján Francisci, Ján Kalinčiak, Ján Gáber). Hneď po zasadnutí začal písať svoje básne v slovenčine, pričom historicky ide o prvé v novej slovenčine písané texty vôbec (báseň známa pod incipitom Keď boli Turkom rohy už zlámané, datovaná 30. marca 1843). V tomto období veľa písal a prekladal. Počas revolučných udalostí v roku 1848 viackrát aktívne vystúpil a v októbri 1848 bol spolu s Jánom Franciscim, Markom Daxnerom, Michalom Bakulínym a inými uväznený. Po potlačení revolúcie vstúpil do štátnych služieb. V roku 1849 založil spolu s Jonatanom Čipkom a Jánom Krmanom Čitársky spolok slovanských kníh. Zomrel pravdepodobne násilnou smrťou, keď ho prepadli a zbili maďarskí nacionalisti. (zdroj životopisu: http://zlatyfond.sme.sk/autor/71/Samo-Vozar#ixzz3z649SMYe)