Životopis
Štefan Hanuščin st. sa narodil 7. novembra 1924 v obci Porač v rodine baníka. Základnú školu vychodil v rodnej obci. Potom pokračoval na Ruskom gymnáziu v Prešove (1938-1940), ktoré pre nedostatočné materiálne zabezpečenie musel opustiť. V rokoch 1940-1946 navštevoval Slovenské gymnázium v Spišskej Novej Vsi. Neskôr študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Za lekára stomatológa ho promovali na košickej lekárskej fakulte. Rok pracoval v Košiciach, v rokoch 1954-1973 vo Svidníku a od roku 1973 v Bardejove. Zomrel 6. 2. 2005.
Záujem o samostatnú literárnu tvorbu prejavil už počas gymnaziálneho štúdia písaním básní a krátkych próz. Debutoval však až v zrelom veku zbierkou poviedokVysoké schody (1974), čo sa odzrkadlilo na jeho umeleckej zrelosti. Zbierka je komponovaná z dvadsiatich piatich poviedok. S tematickou rôznorodosťou, psychologicku motiváciou podmieňujúcou konanie hrdinov, kritickým postojom k prejavom nespravodlivosti, ale i hľadaniu dobra v spletitých peripetiách života sa stretávame v zbierke Opovidaňňa (Poviedky, 1981). Zbierka je obohatená o poviedky s vojnovou tematikou. Tretia Hanuščinova knižka Evakuácia (Evakuácia, 1988) je venovaná zobrazeniu života na dedine v povojnovom období a mladej inteligencii, ktorá sa aktívne zapojila do mierovej obnovy vojnou zruinovaného podduklianskeho kraja.
Š. Hanuščin je aj autorom rozhlasových hier Deň narodžeňňa (Deň narodenín, 1977), Dva dni v Kalinivky (Dva dni v Kalinovke, 1974) a Avaria (Havária, 1981) Povodeň(Povin, 1999).
V slovenskom preklade vyšiel výber z jeho tvorby pod názvom Vysoké schody(1989) a jednotlivé poviedky Š. Hanuščina boli preložené aj do češtiny, poľštiny a iných jazykov.
Životopis zo stránky https://www.litcentrum.sk/autor/stefan-hanuscin/zivotopis-autora:
R. 1938 – 46 študoval na gymnáziách v Prešove a v Spišskej Novej Vsi, 1946 – 53 na Lekárskej fakulte Slov. univerzity v Bratislave a v Košiciach. R. 1953 – 54 sekundárny lekár Krajského ústavu národného zdravia v Košiciach, 1954 – 59 a 1962 – 73 prednosta zubného oddelenia Okr. ústavu národného zdravia vo Svidníku, medzitým 1959 – 62 v Spišskej Novej Vsi, 1973 – 84 zubný lekár Okr. ústavu národneho zdravia v Bardejove, kde od r. 1984 žil na dôchodku. Predstaviteľ ukrajinsko-rusínskej literatúry na Slovensku, venoval sa najmä prozaickej a rozhlasovej tvorbe, sporadicky poézii. Písal psychologicky zamerané poviedky o osudoch ľudí v období druhej svetovej vojny a mladej generácie v socialistickej spoločnosti. Autor zbierok poviedok Vysoki schody ta inši opovidannja (1972) a Opovidannja (1981), dvojnoviel Evakuacija (1988), Nerestná Magdaléna (2000) a prózy Učeň Andreas (2004). V slov. preklade vyšiel výber z jeho poviedok pod názvom Vysoké schody (1989), prózami prispel do zborníkov Vyzvanie (1977), Pod spoločným nebom (1979), Ráno pod Karpatami (1983). V oblasti dramatických žánrov sa prezentoval pôvodnymi rozhlasovými hrami Dva dni v Kalinkove (1974), Narodeniny Vasiľa Seľdu (1976), Havária (1981), Povodeň (1999).
(zdroj životopisu: https://www.porac.sk/turistika...)
