Životopis
Bol rímskokatolícky biskup, v rokoch 1850-1869 banskobystrický diecézny biskup, pedagóg, verejný činiteľ, kultúrny pracovník, národovec, zakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej.
V roku 1847 ho zvolili za poslanca za chorvátsku národnú stranu na uhorský snem v Bratislave. Bol podporovateľom návrhov Ľudovíta Štúra, ktoré predložil na uhorskom sneme roku 1848, na opätovné zavedenie materinského jazyka na základných školách a pri bohoslužbách. Ako dôverník bána Josipa Jelačiča sa zúčastňoval na rokovaniach vo Viedni, kde sa riešilo štátoprávne postavenie Chorvátska a výraznou mierou sa zaslúžil o povýšenie záhrebského biskupstva na metropolitné sídlo.
Po vynútenej rezignácii banskobystrického biskupa Jozefa Rudňanského cisár František Jozef I. 5. septembra 1850 vymenoval za nového diecézneho biskupa Štefana Moyzesa. Po potvrdení pápežom Piom IX. 18. februára 1851 ho arcibiskup Ján Scitovský 25. mája 1851 vysvätil za biskupa. Pred Moyzesom stála namáhavá úloha skonsolidovať diecézu po revolučných rokoch, zjednotiť duchovenstvo, ktorého časť bola vo väzení, doplniť neobsadené farnosti. V roku 1852 vymohol na cisárskom dvore zlepšenie finančného zabezpečenie kňazov prostredníctvom kongruovaného doplatku.
Významnou mierou podporoval organizačne a materiálne gymnázium v Banskej Bystrici, zaslúžil o jeho celkový rozvoj, poslovenčenie a k rozšírenie štúdia zo 4-ročného na 8-ročné. Snažil sa aj o založenie strednej školy, vychovávateľského ústavu, pre dievčatá. Malo ísť o ústav, ktorý by spájal náboženskú výchovu s výchovou v národnom duchu, čím by sa líšil od klasických kláštorných škôl. Napriek zbierkam, oferám a autorite biskupa sa školu nepodarilo otvoriť. V tom čase ešte mestá neboli viazané zákonom zriaďovať školy pre dievčatá a po prijatí národnostného zákona z roku 1868 zasa prekážala slovenčina ako vyučovací jazyk. V Banskej Bystrici sa nakoniec podarilo otvoriť iba kláštornú dievčenskú ľudovú školu, ktorá na začiatku 70. rokov splynula s mestskou školou pre dievčatá.
V roku 1852 obnovil vydávanie časopisu Cyrill a Method. Pod vplyvom Jána Kollára sa stal prívržencom idey československej národnej a jazykovej vzájomnosti. Postupne prešiel na platformu etnicky i jazykovo samostatného slovenského národa. Na čele slovenskej delegácie predstúpil 12. decembra 1861 pred cisára Františka Jozefa I., aby mu predložil prosbopis Slovákov a Memorandum slovenského národa. 3. augusta 1863 sa stal prvým predsedom Matice slovenskej. Na jeho žiadosť Svätá stolica súhlasila v roku 1864 s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl.
Tlačou vyšli jeho viaceré kázne a prejavy, ako aj kniha Myšlienky o záhradníctve vôbec a štepárstve zvlášť, Skalica, 1865.
Zomrel náhle 5. júla 1869. Za jeho nástupcu bol menovaný Žigmund Supan, ktorý sa ale vzdal funkcie ešte pred nástupom do funkcie.
(zdroj životopisu: https://sk.wikipedia.org/wiki/...)
