Tido J. Gašpar životopis

Peter Štrbský · pseudonym

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1893 - 1972

Životopis

Vl. menom Jozef Gašpar, pseudonymy Tido J. Gašpar, Peter Štrbský; (* 7. marec 1893, Rakovo-Stariny - † 10. máj 1972, Nové Zámky) bol slovenský novinár, spisovateľ, kultúrny pracovník, dramaturg, verejný činiteľ, ideológ a politik, predstaviteľ bratislavskej bohémy.

Narodil sa v rodine hospodárskeho správcu Jozefa Gašpara a jeho manželky Veroniky rodenej Pujdesovej. Vzdelanie získaval v Rakove, Daňovej, a v Martine. Od roku 1911 slúžil v rakúsko-uhorskom námorníctve na Jadranskom mori. Počas prvej svetovej vojny pracoval na rakúsko-uhorskom ministerstve námorníctva. Od roku 1919 bol župným tajomníkom Turčianskej župy[2], od roku 1922 pracoval na tlačovom odbore Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska, od roku 1938 bol úradníkom slovenskej autonómnej vlády a od roku 1939 vedúcim Tlačového odboru Predsedníctva vlády SR.

V decembri 1938 bol počas 2. ČSR zvolený za poslanca Snemu Slovenskej krajiny za HSĽS. V roku 1940 sa stal chargé d’affaires vo Švajčiarsku, v rokoch 1941 – 1945 bol šéfom Úradu propagandy. Gašpar bol autorom prejavu, ktorý 29. augusta 1944 pri začiatku Slovenského národného povstania v rozhlase prečítal vtedajší minister obrany Ferdinand Čatloš. Prejav oznamoval obyvateľstvu vstup nemeckých vojsk na slovenské územie a žiadal obyvateľov, aby okupačným vojskám nekládli odpor. V dôsledku prejavu veľká časť armádnych posádok na západnom a východnom Slovensku zachovala lojalitu slovenskej vláde, nepodporila povstalcov alebo sa nechala nečinne odzbrojiť Nemcami. V roku 1945 bol zatknutý a odsúdený na doživotie. Na slobodu sa dostal až v roku 1958 po udelení amnestie. Od roku 1963 žil až do svojej smrti v Nových Zámkoch. Pochovaný je v Bratislave na Ondrejskom cintoríne. (zdroj životopisu: sk.wikipedia.org)

Ocenění (1)

1933 - Státní cena za literaturu - kniha Námorníci