Viera Handzová životopis

slovenská, 1931 - 1997

Životopis

Narodila sa 12. mája 1931 v Kokave nad Rimavicou v rodine evanjelického farára. Do ľudovej školy chodila v Ľubietovej, zmaturovala roku 1950 na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave študovala ruštinu a slovenčinu, no v treťom ročníku štúdium zanechala a stala sa redaktorkou v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry. Po troch rokoch redakčnej práce (1953-1956) sa stala profesionálnou spisovateľkou a prekladateľkou v slobodnom povolaní. V rokoch 1969-1970 bola redaktorkou knižného vydavateľstva Obzor, v rokoch 1970-1973 redaktorkou týždenníka Nové slovo a v rokoch 1974-1981 vedúcou redaktorkou pôvodnej tvorby vo vydavateľstve Smena. Od roku 1981 sa venovala len literárnej a prekladateľskej práci. Zomrela 14. júna 1997 v Bratislave.

Do literárneho života vstúpila zbierkou siedmich poviedok Madlenka (1957, 1984). Jej druhá kniha, románová novela Človečina (1960) tematicky čerpá z vysokoškolského prostredia. Súčasne vydala cestopisnú reportáž z cesty po Gruzínsku Číše gruzínskeho (1960), ktorá vyšla v češtine. V experimentálne komponovanom románe Zrieknite sa prvej lásky (1965) konfrontovala šesť životných príbehov súčasných ľudí. Beletrizovanou literatúrou faktu je kniha Zdravas Marta (1966), v ktorej sa zaoberá poslaním ženy-matky v súčasnej spoločnosti. Túto problematiku otvorila aj v románe Lebo sme vedeli, čo činíme (1969). Epickým východiskom románu Chvíle dvoch slnovratov je stretnutie predstaviteľov viacerých generácií na miestach bojov pri 30. výročí SNP. Zreteľne autobiografickou knihou je román pre mládež Dávno sa tmy nebojím (1977). V románovej skladbe Kamaráti do zlého počasia (1978) podala obraz zrelej ženy na epickom pozadí maturitného stretnutia po dvadsiatich piatich rokoch. Kultúrno-historickým dokumentom o spôsobe života predchádzajúcich generácií je memoárová kniha Pamäť pamäti (1985), v ktorej prerozprávala spomienky svojho starého otca Jána Výrostka. Pre najmladších čitateľov napísala knihu Kdeže ste mi, vtáčatká (1987). Dielo má nielen poznávací prírodopisný rozmer, ale lyrickým rozprávaním prerastá do metaforického symbolu nostalgickej krásy života.

Výraznou súčasťou tvorivých činností Viery Handzovej bola aj prekladateľská tvorba z ruštiny. (zdroj životopisu: http://www.books.sk/)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.