Vojtech Bucko životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Tituly: Mons., ThDr., pedagóg, historik, organizátor náboženského a kultúrneho života.
Životopisné dáta: * 16. apríla 1911, Libichava, okr.Bánovce nad Bebravou – † 11. februára 1993, Mníchov, Nemecko, poch. v Libichave.
Životopis: Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium a Malý seminár v Nitre, kde v r. 1930 zmaturoval. V Nitre začal teologické štúdiá a pokračoval v nich v Prahe. Za kňaza ho vysvätili 16. júna 1935. Po vysviacke pokračoval v bohosloveckom štúdiu, v r. 1936 bol v Prahe promovaný na doktora teológie. Vrátil sa na Slovensko a pôsobil ako asistent na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, zároveň študoval na archivárskej a knihovníckej škole. V r. 1939 sa stal suplentom cirkevných dejín na Bohosloveckej fakulte v Bratislave. V r. 1940 začal pôsobiť v Nitre ako mimoriadny profesor cirkevných dejín v biskupskom seminári aj ako lektor knihovníctva i archívnictva na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V r. 1945 ho vymenovali za riadneho profesora cirkevných dejín na Rímskokatolíckej bohosloveckej fakulte v Bratislave.
Už ako bohoslovec uverejňoval príspevky s historickými námetmi v náboženských a odborných časopisoch, ako napr. Katolícke noviny, Kultúra, a v dennej tlači. Jeho prvou knižnou monografiou bola publikácia Význam sv. Metoda pre Slovákov (1935), za ktorú dostal cenu Slovenskej ligy v Amerike. O stigmatizovanej Terézii Neumannovej vydal brožúrku Čo sa deje v Konnersreuthe? (1936). Z nemčiny preložil ľudovýchovnú publikáciu Golgota a veda (1936). Bol prvým slovenským historikom, ktorý sa venoval systematickému výskumu náboženských pomerov na Slovensku v 16. storočí. Je autorom troch základných diel o tomto období. Napísal aj prehľadnú príručku cirkevných dejín Kristova Cirkev v dejinách (Bratislava 1944). Osobitnú pozornosť venoval postave pápeža Pia XII., ktorého popularizoval na Slovensku dvomi prácami: prekladom knihy Pius XII pápež pokoja (1940) a príležitostnou publikáciou Pápež Pius XII 25 rokov biskupom (1942). Zostavil zborník Dr. Karol Kmeťko 25 rokov biskupom v Nitre, 13.11.1921-1946 (Nitra 1946), do ktorého napísal úvodnú štúdiu.
V r. 1949 odišiel do emigrácie. Uchytil sa v americkej zóne Nemecka a venoval sa pastoračnej činnosti medzi slovenskými utečencami. Organizoval pre nich nielen duchovnú, ale aj sociálnu pomoc, aktívne sa zúčastňoval na kultúrnych a politických podujatiach slovenskej emigrácie. Od r. 1951 horlivo spolupracoval so slovenskými časopismi a organizáciami v Nemeckej spolkovej republike. V r. 1952 sa stal riaditeľom tamojšej slovenskej katolíckej misie. Veľkú pozornosť venoval najmä utečencom spomedzi slovenskej akademickej mládeže a umožňoval im dokončiť vysokoškolské štúdiá.
Napísal početné články, úvahy a štúdie do emigrantských časopisov, hlavne do periodík Slobodné Slovensko, Hlasy z Ríma, Slovák v Amerike, Most, Jednota, Slowakei, Černákov odkaz, ako aj do nemeckých časopisov (napr. Südost-Stimmen). Spomedzi jeho obsiahlejších štúdií hodno spomenúť: Academia Istropolitana the Fifth Centienial of the Founding of the University in Bratislava (Academia Istropolitana päťsté výročie založenia univerzity v Bratislave, Most, r. 10, 1965, č. 2). Táto práca vyšla aj po nemecky ako osobitná brožúrka Academia Istropolitana (Kolín nad Rýnom 1965). Bratislavskej a Trnavskej univerzite venoval štúdiu Zwei grosse Jubiläen slowakischer Universitäten (Dve významné jubileá slovenských univerzít, Slowakei, r. 3, 1965, č. 1). O prenasledovaní katolíckej Cirkvi na Slovensku napísal štúdiu Kreuzweg der katholischen Kirche in der Slowakei; mit einer Bericht über die griechisch-katholische Kirche in der Karpatho-Ukraine (Krížová cesta katolíckej Cirkvi na Slovensku; so správou o gréckokatolíckej Cirkvi na Zakarpatskej Ukrajine, Südost-Stimmen, 1954, č. 6). Prácu medzi slovenskými utečencami opisuje v štúdii Seelsorge um die slowakische Flüchtlinge in der Bundesrepublik (Pastorácia medzi slovenskými utečencami v Spolkovej republike Nemecko, Slowakei, r. 1, 1963, č. 1). Za jeho pastoračnú a sociálnu činnosť mu Svätá stolica udelila titul monsignore a nemecká spolková vláda ho poctila Krížom so stuhou za zásluhy. Ústredie slovenských katolíckych intelektuálov ho vyznamenalo Zlatou cyrilometodskou medailou za prácu na poli cirkevnej spisby. V r.1981 odišiel na odpočinok. Prvé roky „v dôchodku“ pracoval ako duchovný správca v kláštore rehoľných sestier v južnom Bavorsku, potom sa utiahol do Mníchova k istej spriatelenej rodine, kde aj zomrel. Pochovaný je v rodnej Libichave.

Pramene:
Literárny almanach Slováka v Amerike, 1967, s. 123-124; Murgaš, K.: K osemdesiatke Prof. Dr. Vojtecha Bucka. Slobodné Slovensko, 1991, č. 2; Ďurica, M. S.: Vojtech Bucko. Slovenské národné noviny, r. 2, 1993, č. 8; Rydlo, J. M.: Vojtech Bucko laureátom ceny Mateja Hrebendu. Bulletin Svetového kongresu Slovákov, r. 9, 1979, č. 38; Rydlo, J. M.: Bibliographie von Prof. Dr. Adalbert Bucko. Slowakei, r. 24, 1986, s. 166-169.

Pôvodná autorská tvorba (hlavná zodpovednosť):
Význam sv. Metoda pre Slovákov. 1935.
Reformné hnutie v arcibiskupstve ostrihomskom do r. 1564. 1939.
Mikuláš Oláh a jeho doba 1493-1568. 1940.
O. Walter: Pius XII., pápež pokoja.1940.
K náboženským dejinám vo Zvolenskej župe okolo r.1560. 1941.
Pápež Pius XII. 25 rokov biskupom. 1942.
Cirkev Kristova v dejinách. 1944. (zdroj životopisu: http://knihy.dominikani.sk/k/hlavna_biblio?pcmeno=buckovojtech&par=3)