Zoltán Fábry životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Spisovateľ, publicista a literárny kritik Zoltán Fábry (Štós, 10. 8. 1897 – Štós, 31. 5. 1970) patrí do skupiny maďarských spisovateľov a vzdelancov na Slovensku, ktorí začali písať po vzniku Československa. Prispieval do novovzniknutých časopisov a zapojil sa do organizovania literárneho, kultúrneho a spoločenského života maďarskej menšiny na Slovensku po roku 1919 a potom aj po skončení druhej svetovej vojny. Etická rovina jeho tvorby sa nesie v duchu antimilitarizmu, antifašizmu a humanizmu.
Študoval na evanjelickom gymnáziu v Rožňave. Zúčastnil sa bojov v prvej svetovej vojne. V roku 1918 sa zapísal na Filozofickú fakultu v Budapešti na odbor maďarčina – dejepis. Chodil na prednášky maďarského básnika Mihálya Babitsa a na základe jeho stenografických poznámok vyšli neskôr Babitsove prednášky aj knižne. V novembri 1919 sa vrátil do Štósu a po smrti otca (1919) a po recidíve tuberkulózy prerušil štúdium. Bol spolupracovníkom novovzniknutých maďarských časopisov na Slovensku (Esti Újság, Kassai Napló) v povojnovom období a prispieval aj do maďarských periodik mimo Slovenska. Pred druhou svetovou vojnou bol jedným z prvých vzdelancov, ktorí predvídali nebezpečenstvo nemeckého fašizmu. V rokoch 1939 – 1941 bol uväznený v Ilave a do roku 1948 nemohol publikovať. V roku 1949 sa stal čestným predsedom kultúrneho zväzu Maďarov na Slovensku (Csemadoku) a bol spolupracovníkom viacerých maďarských periodik na Slovensku.
Väčšina Fábryho diel patrí do oblasti publicistiky. Dynamicky a nápadito písané politické články odzrkadľujú jeho literárne vzdelanie. Písal eseje z oblasti literárnej vedy a kritiky. Charakteristickým prejavom jeho tvorby je lyrickosť a rétorický štýl. Cítiť aj vplyv nemeckého expresionizmu. Spoločnou črtou jeho diel písaných v tridsiatych rokoch a po skončení druhej svetovej vojny je antifašizmus a humanizmus. Bohatá tradícia minulosti sa organicky začleňuje do esejí a štúdií, ktoré písal po vojne. V jeho kritických a literárnovedných spisoch sa pokúsil zmapovať maďarskú literatúru v Československu. Literárny život v Maďarsku, ale aj slovenská a česká literárna obec si ho začali všímaťaž po roku 1960.
Jeho spisy vyšli v zbierkach:
Korparancs (Príkaz doby, 1934), Fegyver s vitéz ellen (Proti zbraniam a hrdinom, 1937), A vádlott megszólal (Obžalovaný prehovorí, 1946), A gondolat igaza (Pravda myšlienky, 1955), A béke igaza (Pravda mieru, 1956), Hidak és árkok (Mosty a priekopy, 1957), Emberek az embertelenségben (Ľudia v neľudskosti, 1962), Kúria, kvaterka, kultúra (1964), Európa elrablása (Unesenie Európy, 1966).
Diela publikované v slovenskom a v českom jazyku:
Naše vlast Evropa. Praha, Československý spisovatel 1967. 224 s.
Obžalovaný prehovorí. Na adresu českej a slovenskej inteligencie. Štós, vl. n. 1947. 62 s.
Obžalovaný prehovorí. Dokumenty z dejín Maďarov v Československu. Bratislava, Kalligram 1994. 236 s.
Pravda myšlienky a mieru. Bratislava, Slovenský spisovateľ 1958. 320,
Vox humana. Košice, Východoslovenské vydavateľstvo 1974. 267,
Zoltán Fábry písal aj literárnovedné eseje, a to nielen o maďarskej literatúre, ale aj o slovenskej a svetovej literatúre.