bend-ik komentáře u knih

Neskutočne dlhé, ťažkopádne vety a aspoň tretinu každej strany by som vyhodila - bolo to celkom trápenie :/
No a opäť raz sa nechápem, prečo dávam tým severským veciam toľko šancí(?!), keď to ich "krimi" vážne nie je pre mňa.... dostatočné.

3 06.09.2019

Pokiaľ ide o mňa, Connelly nedokáže písať slabo či nekvalitne, a teda pri každej ďalšej knihe môžem len dookola vypichovať jej/jeho superlatívy a rozplývať sa, ako aj touto potvrdil, že je môj top autor. Tentokrát však musím dodať aj:
Michael, prepáč, ale toto si naozaj nemusel. Ballardovú si si mal "nechať" a formovať z nej novú silnú detektívnu postavu/sériu. Zbytočne zavčasu si ju preplietol s Boschom a ako už vieme, nielen pre tento jeden prípad. Škoda, pretože aj keď podľa neho im to fungovalo, mne ich stret a striedanie línií u teba nesadlo a výsledný dojem a zážitkovosť z tvojej (bežnej) precíznosti či štýlu písania skôr oslabovalo. A ak to už muselo byť.. mal si to urobiť ako s Mickeym ;)

3 05.07.2019

4,5*
Po vydarenej jednotke som od ďalšieho prípadu Luca a Avy mala vysoké očakávania, našťastie právom.
Od Dokonalej koristi sa máte problém odtrhnúť a ako čítate strany, pribúdajú telá, graffity, zapojení ľudia. Všetkého je ale tak akurát, nič nepatričné navyše, žiadna nuda – a tu si uvedomíte, že aj napriek väčšiemu počtu strán a rozsiahlejšiemu prípadu, si autorka zachováva tempo a svoje plusy z prvej knihy. Aj keď, práve tie superlatívy je takmer nemožné vymenovať bez toho, aby som nevyzradila zaujímavé vypointovania či konkrétnejšie vrstvenie pozadia zápletky. Nedá mi nespomenúť aspoň prítomnosť (ďalšej) vrcholne iritujúcej postavy, ktorá viac ako dostatočne opozituje sympaťákovi Callanachovi a strpčuje mu prípad (a život).
Ako odlišnosť sa javí dojem, že tentokrát spoznáme páchateľa/ov "štandardne", čiže až na konci. Potom však dorazíte k druhej časti knihy a....

Aby som však iba nechválila, trochu mi prekážala slabota vo vykreslení páchateľa/ov a jeho/ich motivácie a mrzelo ma aj autorkine neudržanie sa od detektívnej (a tuctovo očakávanej) telenovely. A tak som jej verila :)

Autorka opäť píše tak, že som veľmi ochotná čítaniu podriadiť všetko ostatné. Nie, jej vyšetrovateľské procesy nedosahujú Connellyho kvalít (ale to vlastne asi ničie), brutalita vrahov stále nemá na McFadyenovu zvrátenosť a v knihe isto trafíte aj nejaké to nelogické konanie či too-easy moment. No medzi súčasnými autormi detektívok je (pre mňa) Helen Fields viac ako príjemným prekvapením – a chcem viac!

4 05.11.2018

Zaujala obálka - "odobrené" GR ratingom - musela som mať a čítať! (..a dúfať, že moja krimi-náročnosť opäť nenarazí) Nestalo sa a po dlhšom čase som si nejakú detektívku plne užila!
Pretože aj keď príliš neholdujem "scenárom", v ktorých je čitateľom vrah známy už od začiatku alebo kde je jeho zábavkou väznenie a mučenie obetí (bežne nuda), Dokonalým stopám nemám čo vytknúť. Práve noapak, veľmi som ocenila, že autorka použila viacero zriedkavo používaných vecí od nemožného rádoby profilovača, až po neklišoidne ustáty vzťah hlavných inšpektorov Luca a Avy.
Pestré a príjemné postavy. Nehostinné Škótsko. Atraktívny zločinec motivovaný intelektuálnymi pohnútkami. Forenzné (ne)dokazovanie. Žiadne zbytočné opisovačky či hluché a zbytočné miesta. Helen Fields vyskladala všetko tak akurát, že ďalší prípad by som si dala aj hneď - a toto sa mi stáva len pri top krimi autoroch.

1 01.09.2018

Pekná, nepreplácaná obálka a nie príliš tuctový motív vražedného zahrávania sa s ľudskou mysľou a spomienkami majú potenciál, ktorý však autor akoby nedokázal správne uchopiť.
Ľudské traumy, terapeutické sedenia či samotnú úpravu povedomia autor rozvinul a využil len čiastočne - od „témy" som čakala ďaleko viac, pretože práve toto je ten prvok, ktorým sa Nočný vták môže odlíšiť od iných a vďaka ktorému anotácia, a teda knižka, čitateľa (pri)láka. Doteraz mi chýba a neviem mu prepáčiť, že pre nás, čitateľov, nedotiahol a neukázal nám, „ako“ sa vrah s obeťami vyhral, „čo“ konkrétne im s hlavou urobil a najmä, postupne vyprcháva aj najpodstatnejšie - „prečo“ to všetko.
Škoda tohto a škoda aj nevýrazných a slabučko vykreslených postáv, ku ktorým si, ani keby ste sa akokoľvek snažili, nemáte šancu vytvoriť žiadny vzťah – a tak je vám vlastne úplne jedno, ako to s nimi vo finále skončí.
Čo sa ale autorovi naozaj vydarilo, a priznávam, že ma tým prijemne prekvapil, je záver. Ten totiž, ak je v krimi žánri len pozliepaný, dokáže aj inak veľmi dobrých pár stoviek strán úplne zabiť. A Freemanov? Nielenže sa zaň vonkoncom nemusí hanbiť, ale po niektorých slabších dejových líniách a miestami nelogických konaniach pár osôb (nechcem byt konkrétnejšia a spoilerovať :)), naservírovanie nečakane vyplávanej spomienky u mňa knižku vyzdvihlo o hviezdičku vyššie.
Nanešťastie však len toto nestačí(lo) a Nočný vták je ako celok, žiaľ, trochu sklamaním a popri iných žánrovkách bude spomienka naň len priemerne uchovaná.

Keďže som čitateľ, ktorý bazíruje na pravopise a štylizácii textu, pri čítaní (najmä v prvej tretine knižky) ma skutočne veľmi rušil autorov spôsob vyjadrovania sa – používanie krátkych situačných viet bežne oceňujem, ale vystavať na nich dej a súvislé strany textu je too much a kazí to plynulosť čítania. Na druhej strane, krátke kapitoly samotnú čítavosť knižky oživujú a čiastočne tým vyvažujú aj spomínanú „ťažkopádnosť“.

3 22.03.2018

"The greatest risk si not taking one." A to je asi tak Everything, čo si z tejto milej, no inak ničím výnimočnej, knižky vezmem :)

4 22.04.2017

Nuž teda, nič moc. Alebo inak - veľmi veľa tomu chýbalo, a naopak, ešte viac (strán) bolo navyše. Úprimne, nebyť poslednej tretiny knihy, zdupem ju pod čiernu zem (takto má Maaska u mňa plusový bod za vyvolanie spomienok na Trojčarodejnícky turnaj :))

Hlavná hrdinka po americku spasí svet, a vlastne, nie jeden?! :P Ehm.. počas celej knižky som si k Feyre nevybudovala žiadny "vzťah" a trápila som sa aj s obľubou Tamlina. Autorke zazlievam, že z neho urobila víliu kópiu Edwarda, a ktorého, aj napriek moci a postaveniu, ktorými by mal oplývať, vykreslila len ako príťažlivé(?) brutálne a nadržané zviera.
Najviac ma, paradoxne, bavili vedľajšie postavy - ako Lucien, tak Rhys mali čosi vrr do seba a scény s nimi boli pre mňa rozhodne tými najzaujímavejšími a zachraňovali inak fádnu charakterovosť.

Násilie, mučenie, krvavé scény, toto beriem a vôbec mi nevadilo, kľudne viac! :) (pretože, vďaka nim sa do príbehu dostala aspoň nejaká akcia, šťava). A keď už sme pri šťave; tie mierne erotické scény boli pre fantasy trošku trápne zbytočné, najmä, keď je knižka predsalen viac prezentovaná ako YA, nie NA.

P.S: Priznávam, že moje negatívne (z)hodnotenia vychádzajú primárne zo sklamania, ktorého sa mi počas i po dočítaní dostalo (po toľkej chvále a nadšených recenziách som čakala čosi ďaleko úžasnejšie, mrazivejšie, vrstevnatejšie, domyslenejšie).
Fakt som sa nudila a nútila do ďalších a ďalších strán, o čom svedčí aj jej dvojtýždňové lúskanie - a toto sa, holt, pri dobrej knihe nestáva..
Nevzdávam to však, uvidíme, nakoľko lepšia je (vraj) dvojka :)

2 17.04.2017

Mnohé severské detektívky sú dobré (akurát tak) na trénovanie rýchločítania. A veľmi mrzí, že touto knihou sa medzi ne dostal aj Horst :/

08.04.2017

Toto bolo dobré - vážne, o dosť lepšie, ako som čakala. Priznávam totiž, že po slabučkých Zárezoch smrti som sa do ďalšej YA púšťala so značným skepticizmom. A o to viac ma Frostfire príjemne prekvapil; najmä touto "trojicou":
1) Bryn sa mierne vymykala z radov jej podobných postáv (YA fantasy hrdiniek) a nestavala sa oduševnene k odboju či odporu voči spoločnosti/systému, práve naopak, lojálne (hoci občas možno prílišne zaslepene) bránila chod a pravidlá svojho kráľovstva. Teda zatiaľ :)
2) Po všetkých tých princeznovských a ríšskych fantasy, s ktorými sa v posledných rokoch roztrhlo vrece, mi prišlo osviežujúce, že autorka zasadila príbeh (aj) do ľudského soft sveta. Hoci, niektoré súčasné "trendy" (homosexuálnu postavu, sugarfree point či náznak vegánstva) si fakt mohla odpustiť.
3) Frostfire mi svojou čitateľnosťou pripomínal najmä Divergenciu a Selekciu, no už pri čítaní posledných kapitol som si uvedomovala, že v jeho prípade je čosi iné - autorka dokázala do tuctovejšieho príbehu včleniť napínavú zápletku takým spôsobom, že čítanie druhej časti ma láka ďaleko viac, ako pri ktorejkoľvek z tu spomínaných sérií!

1 26.02.2017

Horst má zrejme/zjavne dôkladne načítaného Connellyho, pretože tu bol taak veľmi cítiť. Možno (či pravdepodobne?) preto radím Zaslepenosť určite k lepším z jeho doterajších počinov.
Do budúcna poprosím ešte nejaké to napätie (viem, že Severania v tomto bode veľa vody nenamútia, ale aj tak), trochu viac originality, menej odfláknutých rozuzlení a dopracujeme sa spolu aj k 5*. Zatiaľ ďakujem za dobré čítanie! :)

2 10.10.2015

Po Ovem prichádza autor s ďalšou milou a dojemnou, no tentokrát dosť rozporuplnou knižkou - s tou "o babičke". Babička je.. iná. Elsa je iná. Iná však, tu ešte viac ako inde, neznamená zlá. Ak mi neveríte, pozrite si to na Wikipedii.
Zatiaľčo prvá polovica knihy bola pre mňa čistým trápením (bizarnosť rozprávkových svetov tvrdo narazila na moju racionalitu), tú druhú som zhltla na jedno poležanie.

A aj keď budem asi (jed)iná, po celý čas som si úplne najviac užívala X-menov! A Harryho, of course..
P.S: Elsu za to neúnavné opravovanie spisovnosti či pravopisu proste nemôžem nemilovať :)

2 08.10.2015

Po pozvoľnejšom úvode a slabšom vykreslení charakterov sa to začalo - skutočný lov. Lov informácií, obetí, cache, páchateľa. Ursula opäť, a v plnej kráse, predstavila svoju záľubu v hrách :) Tentokrát pre dospelejšie publikum, kde taje geocachingu premenila na naozaj pútavú pridanú hodnotu. Ja som si túto detektívku užila (o čom svedčí aj fakt, že kvôli nej som ráno vydržala v posteli takmer do pol 10!) a povzniesla som sa aj nad počiatočné sklamanie z nie až tak remeselne zvládnutých postáv, vrstvenia a uveriteľnosti napätia.

Záver: Po dlhšej dobe, a niekoľkých severských krimi, detektívka, ktorú sa oplatí prečítať a určite ju radím k tým lepším v žánri. Aj jej rozsah strán hrá prím, dej plynule odsýpa a zbytočne neplytvá čitateľovým časom.

1 19.09.2015

Na (do)čítanie knižky som musela vynaložiť toľké úsilie a sebazaprenie, že Bridget by sa pri chudnutí mohla inšpirovať :P
Sorry, ale za mňa fakt zlé..

2 23.07.2014

"Čo je to rodina? Prečo vypukne vojna? Ako sa človek stane vojakom?"

Otázky, na ktoré vo svojom živote (s)pozná odpoveď len málokto a ani Tělo nám ich nezodpovie. Ale, o to napokon vôbec nejde.. Podstatné je, že Giordano aj tentokrát na pár stovkách strán naservíroval toľko emócií a takým spôsobom, že po ich dočítaní vás (opäť) zasiahne zvierajúca prázdnota - a práve tento pocit je tým, čo obe autorove knihy spája.
No fakt, že v Těle sa ťažoba ľudskej existencie a absurdnosť vojny, ktorá ovplyvňuje jej smerovanie, znásobuje doslova s každou kapitolou, ho u mňa stavia pomyselne ešte o čosi vyššie ako bravúrne Prvočísla.

4 11.05.2014

Do posledných cca 40-tich strán som verila, že to nebude tak. Že za tým musí byť niekto iný. Musí...
Nie kvôli sympatiám voči nemu ako postave (mužským rodom reflektujem na slovo „vrah“, vonkoncom nemám záujem spoilerovať), ale voči autorke, pretože som dúfala, že aj napriek tomu, že je na tomto poli relatívnym nováčikom, „nenarazí“ na samotnom konci, ktorý je pre čitateľov tohto žánru predsa len už párkrát načítaný inde. A áno, o to viac teraz po jej dočítaní závidím „neznalejším“ :)
Ako mnohým, ani mne nedalo po knižke nesiahnuť a nezhodnotiť, ako sa s takouto žánrovkou J.K. popasuje. V podstate to celé dotiahla takmer na výbornú – stavila na pravú detektívnu klasiku, čo je pre mňa v dnešnej záplave severských krimi hotový balzam pre dušu :). To, že je J.K. hviezda vo vykresľovaní postáv či prostredia potvrdila aj v tomto kúsku, no, žiaľ.. miestami až príliš. Čitatelia, ktorí sú v „populárnejších“ detektívkach zvyknutí na každej tretej strane z chodníka zoškrabovať rôznorodú DNA (čo do formy i obsahu), budú sklamaní. Naopak tí, a toto je, našťastie, môj prípad, čo sa vyžívajú v poctivej vyšetrovateľskej práci, kde nie je núdza o detailné rozobratie miesta činu, zástupu podozrivých či (a v tomto prípade doslova) seba samého, si prídu na svoje.
Volanie Kukučky sa číta veľmi rýchlo a nie, nie je to len riadkovaním. Autorka dej a konanie jednotlivých postáv vrství a objasňuje s ľahkosťou jej vlastnou, ktorá vás (ne)vedome núti čítať ďalej a ďalej, pretože čítanie je to vcelku dobré. Ak ale z knižky/detektívky(!) potrebujete cítiť napätie a spolu s detektívom ozlomkrky vypátrať vraha skôr ako znovu udrie, siahnite radšej po inej.

Aby som svoje dojmy zhrnula. Bolo mi cťou skrátiť a spríjemniť(!) si čakanie na jarného Connellyho práve Kukučkou, ktorou ma Rowlingová viac ako milo (ne)prekvapila. A hoci knižke kvôli potenciálne vyškrtateľnému balastu a pomerne nápadnej pointe nemôžem dať lepšie hodnotenie, určite ju radím medzi lepšie detektívne kúsky a už teraz sa teším na Hodvábnika :)

2 03.03.2014

Straašne a zbytočne roz - ťa - ha- né.. :)

21.06.2013

Je to jedna z tých nenápadných knižiek, ktoré očaria atmosférou, ľahkým a sviežim príbehom, ale najmä svojimi nenásilnými a o to krajšími myšlienkami. Jedna z tých, ktoré chcete venovať človeku s vedomím, že mu darujete pár príjemných chvíľ. Jedna z tých, ku ktorým by mali prikladať minimálne ceruzku alebo farebné lepiace papieriky. Jedna z tých, ktoré budete mať doma vo svojej knižnej poličke a zároveň ju budete ospevovať a odporúčať do ďalších.. :)

1 18.04.2013

Knižka svoj účel splnila na výbornú - bolo osviežujúce, po všetkých tých problémoch (rozvody, nevery, bitky o deti, závislosti), ktoré dnes dominujú knižnému svetu, prežívať "problémy" dvadsaťročných :) No a Travis... :)

2 21.03.2013

Sex. Vášeň. Žiarlivosť. Tajomstvá. Sex. Závislosť. Bisexualita. Traumy. Sex. (Ro)zvrátené rodiny. Peniaze. Láska. Sex... Toto všetko zapĺňa stránky aj druhej časti Crossfire, no tentokrát ešte intenzívnejšie.
Vžiť sa do príbehu Evy a Gideona nie je vôbec náročné a „ide to samo“. Veď, predstava slobodného bohatého sexy magnáta a neskrotenej vášne, ktorú s ním môže zažiť aj „dievča odvedľa“, je viac než lákavá.
A že to celé na prvý pohľad vyznieva ako nereálna rozprávka? Možno.. a práve! Veď po niektorých knihách siahame preto, aby sme vypli a zafantazírovali si, aké by to bolo, keby.. Priznajme si, každá z nás (tajne) túži po bezstarostnom živote, pravej láske a nekonečnej vášni, tak prečo si ich aj takouto pútavou formou nedopriať? :) A naozaj vydarené erotické pasáže sú príjemným bonusom, ktorý žáner „erotický román“ so sebou prináša.
A že je v knihách málo deja? Hmm, akoby všetci tí, ktorí sa hlásia k tomuto tvrdeniu, zabúdali na fakt, že majú pred sebou žánrový kúsok, v ktorom ja tak akosi intuitívne neočakávam zápletku á la Jana Eyrová. Akokoľvek, dôležité je, že Obnažená i Spútaná po svojom bavia a úplne vás pohltia!
V Spútanej som hltala najmä jej poslednú tretinu, ktorej dominuje prehlbujúca sa temnota ich vzťahu; nevedia byť spolu, no nedokážu existovať ani jeden bez druhého. Zároveň sa v nej (konečne) dozvedáme, aká minulosť ťaží Gideona a aj to, do akej miery zasiahne ich prítomnosť..

1 03.03.2013

Už (a veľmi dobre) rozumiem slovám Renavy, ktorá mi v čase, keď som čítala ešte asi len IV. knihu Zaklínača, povedala, že mi závidí. Teraz ja závidím ostatným...

4 16.02.2013