Corso
přečtené 817
Perverzní páprda
2022,
Gotlib (p)
Pamatal som si to ako vtipnu az mierne vulgarnu srandu zo stranok CRW-e. Najviac som sa vtedy tesil na Perverzaka, stripy Red Meat, a Loba. No.... Takto na kost odhalene, zosumarizovane, skompletizovane, mi to po rokoch prislo ako... nic-moc. Kniha je v podstate zasluzny cin, ale tych par stran, asi 45, plus bonusy vo forme siestich titulnych obalok Fluide Glacial kde sa objavil Pervers Pepere, je malo. Po polhodine som zavrel knizku a povedal som si "A to je vsetko?" A to som ju uz mal vyse roka kupenu a odkladal som si ju, potichu sa na nu tesil, ze si urobim peknu chvilku. :) Inak magazin Fluide Glacial domov Perverzaka je francuzska komiksova legenda. FG bol symbolom nekorektneho, sexistickeho, odvazneho, vulgarneho, napaditeho humoru. Mam stiahnute skeny snad vsetkych cisiel po rok 2000 este z cias ked internet bol zdrojom zabavy. Akurat jednu chybu to ma, neviem francuzsky. Len tusim, ze asi by ma cakalo podobne sklamanie.... celý text
Spadla z nebe
1967,
Václav Pavel Borovička
Ja som nevedel ze pan Borovicka pisal aj pre mladez. Mam ho za autora naucno-popularizacnych knih o kriminalistike, historii, spionazi. A ejhle, moj oblubeny serial ma povod v roku 1967. Do oka sa mi dostalo vydanie Strelka, ktore prislo v trosku poskodenom stave. Taky malicky, pohladnicovy format, prijemne do ruky a skoro 400 stran aj s peknymi ilustraciami. Nedalo mi skratka v hlave pri citani neporovnavat so serialom, ktory som videl snad 10x, a je to jeden z naj detskych serialov sociku so snad najikonickejsou postavou vtedy mladeho Mateja Landla. Jeden z mojich najoblubenejsich. A napodiv serial sa dost podrobne drzal kniznej predlohy, hoci.... v urcitych pasazach sa bud pridavalo, alebo vynechavalo. Dve znepriatelene (ale tak mierne, aby sa nenudili a mali s kym usporaduvat vojny) party deciek, Kozovia a Farmari, sa tu stretnu s cestovatelkou z inej planety a popri tom zaziju par dobrodruzstiev, skamaratia sa a tak dalej. Je to mile, vyborne napisane a vtipne. Lepsie napisane oproti takym Zarnayho kniham, ktore som cital a skomentoval prednedavnom. Je to privetivejsie, putavejsie, zivsie, veselsie, a... napodiv, aj satirickejsie. Pasaze kedy sa o nasej nasteve dozvedia stranicki a podobni prislusnici, a rozhoduju sa ako reagovat, ako ju uvitat, ubytovat, ako vobec reagovat, a vznika retaz telefonatov na okres, kraj, ministerstvo, kde aj tak nemaju "smernice" je jedna z najvtipnejsich casti knihy. Rozumiem preco tato linka bola cela vypustena zo serialu. Je to celkom pekna kritika a vysmech papalas-pomerov. Kontrast sveta dospelych a sveta detskej fantazie je v celej knihe hmatatelny a je to skoro najdolezitejsi motiv. Do serialu bola nakoniec pridana napinava cast o zachrane Majky kde Karol "Charles" Čutka ju s vypatim sil taha do hor na stretnutie s Felixom. V knihe tiez nenajdeme zazracny Majkyn duplikator z opaska, ktory bol pre nas zazracny skoro ako Arabelin prsten. Unos, vylet raketou do Prahy a dalsie dobrodruztva v knihe su. Aj vzhlad Majky je povodne mierne inaksi, v seriali chybaju "boule na pleciach". Inak, jej svietiace oci mi priniesli v detstve celkom intenzivnu hororovu traumu, Cele je to proste naozaj hrave, vtipne, a naozaj dobre napisane pre mladez. A takeho retromaniaka ako som ja. Trosku ma sklamala a citil som nevyuzitu temu pri vylete do Prahy, ktory Borovicka supol na par stran a ponal to ako kratucke vypovede a spomienky nasej party, co je uplne iny styl ako zvysok celej knihy. A napodiv, tiez to nakoniec vyznie sviezo a vtipne. Ked vlastne nikdy presne nezistime co sa tam odohralo. No, mozno si to Borovicka trosku zjednodusil ak sa ponahlal :) Zaver knihy naopak... vyznieva neurcito, mierne nadejne, akosi uspechane. Ale to jedine by som snad mohol ako citatel vycitat, ze to skoncilo akosi podivne filozoficko neurcito. Za mna velmi velke a prijemne prekvapenie, preskumam bibliografiu, ci tam nenajdem este dalsie knihy pre deti a mladez. Tato kniha poctivo konkuruje aj detskym kniham Milose Macourka.... celý text
Prekliata planéta
2007,
Jozef Žarnay
Prekliata planeta ma zial nebavila. Tentoraz parta az siestich deciek sa vyberie na vylet a zase sa im stane nieco divne. A sup, zasa ich podivne kocky rozhodene po lese presunu na cudziu planetu. Tretia kniha, tretia planeta, tie iste deti, ale niektore mi prisli aj dost otravne. To je stastie ze? Ze sa akurat im musi vzdy nieco taketo stat. A dobrodruzstva v tom cudzom svete mi prisli ako dost chaoticky napisane, obcas som sa stracala musel precitat znova. Meni sa rozpravac, preskakujeme z nasich hrdinov na paralelny pribeh mimozemstana. Co su vlastne len v podstate ludia ako my. A cele to ma byt vo vysledku odsudenie a kritika otrokarstva, vykoristovania, ponizovania, plundrovania planety. No a nase deti to chcu napravit. Neviem sa zbavit pocitu, ze keby autor pisal take normalne prazdninove dobrodruzo party deciek na dedine, pacilo by sa mi to viac. Vela veci mi tu bilo do oci a boli pritiahnute za vlasy alebo len zjednodusene. Ale uz to mam za sebou. A to mam pred sebou este jednu perlu podobneho zanru a coskoro sa do nej pustim. Celkom rarita. "Padla z oblakov" je normalne aj knizka!! :) Zasa sa na daco tesim a bude to mozno sklamanicko.... celý text
Posledná kvapka
2012,
Jeffrey Patrick Kinney
Jo a zabudol som, cez vikend som stihol prve tri knihy poseroutka. A hned mam pocit ze stihnem za rok precitat kopec knih :) Dobre som stary chachar, co uz snad nema citat taketo polokreslene srandicky, ale rano si urobim kafe, vratim sa do postele, a za hodinu mam precitane. Ved to ide rychlejsie ako vidiet film. :) A naozaj je to dobre. Vtipne, vtiahne to do zivota takej normalnej americkej rodinky, postavy su sablonovite, zly starsi brat, otravny dudlikocuc maly braska, spoluziaci a spoluziacky, raz Halloween, potom skolske predstavenie Carodejnika z krajiny Oz, starosti s rodicmi, nesplnene zelania na vianoce, proste toto by napadlo aj vas, keby ste dostali zadanie pisat o 10 rocnom skolakovi. Ale ma to akesi svoje ciernobiele kuzlo husto ilustrovanych detskych kniziek. Necudujem sa ze sa to stalo popularne. Normalne je to oddychovka aj pre mna, a hlavne to nema kedy zacat nudit. PS: A prvy diel som z knihobota dostal ako "ako nova", lebo tam este kategorizuju aj stav knihy a cenovo rozlisuju.. co je dobra vec ale ja idem vzdy po najlepsej ak sa da... a prve strany su pokreslene!!! ..ja to dievcatko nebudem menovat, (zasa aby ju neobisiel Mikulas na vianoce a nedostala menej darcekov alebo take nieco...) lebo ako poctiva citatelka-majitelka si knihu aj opeciatkovala svojim vlastnym razitkom s menom. Co som ako dieta robil aj ja, a razitko mal aj moj otec. Asi ma dnes uz o desat rokov viac... ale nastastie jej to omalovankove obdobie dlho nevydzalo, asi 5 stran, kedy sa rozhodla autorove kresby kolorovat :) Co sa priam ponuka. Plus jedna velka polstranova cerveno zelena machula podobna cirkusovemu sapito, (na zamaskovanie svojho prveho este nerazitkovaneho mena.) Tato pozostalost po predoslom citatelovi ma nakoniec zaujala asi na 5 minut. Neviem ci nas je viac, ale ja mam rad v knihach z antiku tieto pozostalosti a venovania, a poznamky. Nemam rad akurat potrhane a fakt docarbane strany.... celý text
Cesta na Mesiac
1971,
Jules Verne
Vypocute ako audio, ale len cast druha, Okolo Mesiaca. Ako sa to stalo? Ked som zistil ze idu vymazat vsetko na ulozto, cest jeho pamiatke :) este som potreboval pominat nakupeny datovy balik. Tak som nakoniec tahal audioknihy a nejake stare televizne inscenacie. (No, tolko zo zivota pirata na suchu.) Tato kniha patri medzi najlepsie verneovky, najikonickejsie, najfantastickejsie. Pretoze Verne ako sa povazuje za otca a jedneho zo zakladatelov sci-fi, zas az tolko tych "hard" vedeckofantastickych knih nema. S prizmurenym okom stvrtina? Jeho dielo tak sukromne pre seba delim na detske dobrodruzstva, vedecku fantastiku, humanisticke vystrahy, cestopisy rozneho druhu, nezaraditelny zvysok pripadne mix viacerych vyssieuvedenych. Ako netreba si to glorifikovat, nie vsetky jeho knihy su skvele, niekedy viac myslel na to, kde este so svojim romanovym pribehom nebol, ktoru cast atlasu navstivit, pripadne nieco rozpisal a nechal dokoncit spolupracovnikov, ale spociatku to bola poctiva vasniva chut ohurit a poucit. Cesta na Mesiac je kdesi na "polceste" medzi baronom Prasilom a Mesacnym prachom. Verne sa pridrziava vedeckych vedomosti tych cias, a nic si nezjednodusuje. Jasne, zabaval som sa na jeho modeli gravitacie, dumal, kam chodili nasi traja hrdinovia kadit, a na ich dzentlmenskom spravani v mikropriestore, obyvajucom spolocne este s dvoma psami a kohutom a bohvie cim este :) A ze miesto strachu o dostatok kyslika radsej si otvorili flasu vinka a rozohrali particku sachu ci cim si kratili cas cakania na dopad. Myslim ze Verne vedel ze urobil pred fyzikou a odolnostou ludskeho tela ustupky, ale chcel podniknut cestu na Mesiac. A za mna je tato kniha v top verneovkach. Verne bol... no.. ako sa to vola? Trosku "skolometsky". Takze namiesto bujarych kozmonautskych dobrodrustiev na nas vali skor dlhe state vtedajsich vedomosti. Ale pozor, pisal sa rok 1865, Okolo Mesiaca 1970, toto bol jeho stvrty roman (v dvoch zvazkoch) a po ceste do stredu Zeme proste musel prist na rad Mesiac. Este hlada rovnovahu ucebneho materialu, zabavnosti a dobrodruzstva. Ardan, Barbican, Nicholl, Columbiada, vysoke cilindre, doutniky a mne uplne cudzo znejuci Projektil :) to je proste klasika. Jo Dva roky prazdnin ci Tajomny ostrov, Dvadsattisic mil pod morom, su viac, lepsie, putavejsie, ale zase Cesta na mesiac je lepsia ako ten neskorsi zvysok, pripadne Michelom dopisane paskvily. Neda mi neurobit male PS, citat z predmluvy prveho ceskeho vydania z roku 1870. Citujem... "Ctěným členům „Matice lidu“ odporučuje se pak zvláště, by před přečtením této knížky do rukou vzali malou astronomii pod názvem: O soustavě sluneční od prof. Dr. F. J. Studničky co 5. číslo (1867) v řadě matičných knih uveřejněnou, a by odstavec o měsíci (str. 56. až 77.) pozorně přečtli; budeť jim pak snadno, žertovné domysly této knížky rozeznati od podstaty přírodoskumných a hvězdářských výsledků a porozuměti velkému množství nových výkladů, které v ní obsaženy jsou. V Praze, dne 1. máje 1870. P. R. " Koniec citatu, takze tak, mili priatelia, k hlbsiemu citatelskemu zazitku treba mala predpriprava. :) Prve slovenske vydanie prislo ak mam spravne informacie, az v roku 1928 v nakladatelstvi O.Travnicek v Ziline. (No, a pise sa rok 2024, a v slovenskej statnej televizii a po internete sa vedu debaty, ci nie je Zem plocha. Konkretne dokonca dezinformator, konspirator, dezolat a dnes vysoke zviera na ministerstve kultury, isty Lukas Machala. Deti v skolkach sa smeju, na zakladkach to vrie, a jedneho by zo toho aj jeblo s prepacenim, kam sme sa to dostali.... celý text
Katova dcera
2011,
Oliver Pötzsch
Toto ma skratka bavilo. Co sa stane, ked pomiesate Kladivo na carodejnice a ....a trebars Cervenakovho Steina? Henkerstochter. Hoci troni v nazve knihy, postava sikovnej peknej mudrej devecky (nebezpecna kombinacia v tych casoch) je tu upozadena na ukor kata a jeho pomocnika mladeho medika Simona. A kat je teda dost zabavna osoba. Mix renesancneho vzdelanca, felciara, mastickara, byvaly zoldnier, kde asi nabral tieto skusenosti, a dobrak od kosti. Kniha sa cita dobre, je lahko to odsypa, ma tempo, taka konzumna pohodovka s celkom dobrodruzo pasazami, dojde aj na hladomornu a jemne mucenie. Keby sa len dalsie knihy dali lepsie zohnat, aj by som sa asi pustil do tejto serie. Momentalne prve vydanie vypredane, postupne vychadza druhe, ale je mozne ze sa rychlo vypreda aj toto. Potzsch ma u nas uz celkom meno.... celý text
Tajomstvo Dračej steny
2007,
Jozef Žarnay
Cital som prvy krat, takze ma neviazala nijaka nostalgia. Musim konstatovat, ze je to citatelna retro mladeznicka sci-fi aj po rokoch. Dost drhne zaver prvej knihy, kedy si autor vsetko dost zjednodusil a asi to proste uz chcel nejak dostojne zakoncit. Velmi velmi ako bezat za besnym psom ...ako sa u nas vravi. Ale pasaze "domace", kym su chalaniska na Zemi, su dobre a obcas vtipne. Druha kniha (bo su to dve knihy v jednej), sa mi citala o poznanie lepsie a ako by tomu autor vychytal muchy. Na to, ze sa Zarnay-imu podarilo narvat do knih vsetko od vymyslu sveta, lietanie na ine planety, tajomstvo neviditelneho, skvely duplikator, mimozemstanov, detske prazdninove dobrodruzstva, kamaratstva, psi, nebezpecne potvory, cestovanie v case, vidiecku sutaz poziarnikov, delfiny, zmiznutu ponorku, strasidelnu kostru, mozete si urobit obraz sami, ze to pre nastrocnych mohla byt bomba. S takym mnozstvom napadov a rekvizit muselo dojst aj vzhladom na vek citatelov k urcitemu zjednodusovaniu. Ved ani Harry Potter nie je nejaka extra myslienkova ekvilibristika. Mna to vtedy ked som mal na to vek, minulo, myslim ze som videl nejaky televizny film na namet, ale nepamatam si z neho nic. Akoze, dal by som milovnikom tohto mladeznickeho subzanru fantastiky, doporucenie s mierne pozdvihnutym prstom, ze no-no-no, necakaj od toho dokonaly citatelsky zazitok, ale pobavit by Ta to mohlo. Este podotknem, ze ja som sa v detstve stretol s Kolumbami zo zakladne Ganymedes, a to dodnes povazujem za skvelu knihu. Holt, aj to bola Zarnayova neskorsia kniha, mam dojem ze bud pisal pre mna putavejsi pribeh alebo to bolo zrucnejsie napisane, proste tam moja nostalgia funguje dokonale aj dnes. Z toho mala co autor napisal, a co som stihol precitat, su Kolumbovia asi vrchol. Este ma caka Prekliata planeta, asi coskoro. "Len" tri hviezdicky, ale fakt som dost vahal ci nedat aj tie styri.... celý text
Raňajky šampiónov
2009,
Kurt Vonnegut Jr.
Vonnegut sa v tejto knihe prejavil zase ako cynik, sklamany zivotom, ludstvom. Pisal ju v horsom obdobi a naozaj asi ho najviac pohanala dokoncit to len jeho laska k pisaniu, a jeho vecna potreba zabavat. Za mna je on akymsi bratrancom Woodyho Allena. Akurat viac tradicionalista a menej NewYorcan. Teda, newyorcan nie je vobec, skor taky svetoobcan. Kedysi v praveku ma k nemu priviedli jeho sci-fi dielka, a ta vlazna laska uz zostala. Rozumejte, nevyhladavam jeho knihy ale ked si nejaku vezmem do ruk, pripadne stiahnem, nelutujem a bavim sa. Snidane/Ranajky/Breakfast su zvlastnym textom. Mozem sa Vam vcelku zarucit, ze nieco podobne tazko najdete. Skor ako uceleny pribeh a dej je to akasi kolaz a retaz volnych asociacii. Posledne slova jednej state inspiruju k rozvadzaniu v dalsej, a kludne potom Vonnegut preskoci zase k niecomu inemu. Je tu bezne ze sa dej vnara a vnara do dalsieho a dalsieho pribehu, napriklad opis poviedky ktoru hlavna postava napisala kedysi, vas prenesie do filozofovania, pripadne do deja filmu ktory postavicka jeho poviedky sleduje. A zase sa vynorite do reality. Vonnegut preklada text kresbickami, ako by vysvetloval fungovanie sveta malym skolkarom, a kniha je cela prespikovana jeho vysvetleniami, definiciami, pouckami tohto druhu. A cele je to nakoniec naozaj taka retaz kratkych minipribehov a volnych asociacii. Cely cas som si vravel ze Kilgore je sarkasticky vykreslene alterego autora a ze som ho prekukol. A este aj tento nazor mi Kurt na konci knihy rozbije. :) O com to cele vlastne je? Co by som napisal do maturitnej prace keby som musel? Popisal by som dvojicu hlavnych postav, co robili, uvod jadro zaver ale o knihe ako takej by to vobec nic nevypovedalo. Ved v ktorej inej najdete vedla seba obrazok rite (hehe a nie raz!) a citat ktory by sa dal do kamena tesat. A na dalsej strane lechtiva definicia "roztazenych bobrov" a nasledna analyza ich devalvacie. Ako pisem, urcite Vam to nedava velmi zmysel, ze? Ucebnicovy priklad hravosti alebo.... potreby vlastnej terapie pisanim. Toto stredne obdobie Vonnegutovej tvorby je dost nejednoznacne. Ale zacnete citat, a nie je problem. Vsetko dava zmysel, len sa to... blbo opisuje. :)... celý text
1793
2019,
Niklas Natt och Dag
BUDE SPOILER... JEDEN! Ja neviem ci som pocuval tu istu knihu ako vy :) Pripraveny podla komentov na nechutnosti, nakoniec moju chut znicilo nieco uplne ine. Celkova struktura diela. Ideme v case nazad, to ma az tak zase netrapi, ved ked niekoho inspiruje Pulp Fiction reznuty nespolahlivym rozpravacom, nevadi, kniha zato este moze byt dobra. Ale... nie je. Tri krat som si musel zvykat na ineho rozpravaca, iny pohlad z tretej osoby na prvu, uplne nesuvisiace postavy (ktore nakoniec suvisia a vzdy na konci nie ze casti, ale skor samostatnych noviel, spolu suvisia. Par prekvapeni tam je, napr ked z postavy ktoru som povazoval za obet, sa vlastne stane pachatel, alebo teda spolupachatel. A takto ma cakala zmena a zvykanie na novy pohlad znova a znova az ma to prestalo bavit. A ta cervena nit zlocinu co to mala drzat pokope sa na cele kapitoly uplne stracala. Raz citam cielene morbidny text pisany na efekt, co mna neohuri, lebo nechutnosti a brutalita v textoch alebo filmoch ma nedokaze znechutit, kym to nie je realne. Potom citam, pardon pocuvam (bo audijokniha ni?) denicek takeho nesympatickeho floutka ze by som mu snad sam dokazal zakrutit krkom. Ked si uz na to zvyknem, nejak nahodne sa aj dozviem preco sa niekto krmi vlastnymi fekaliami, zvrtne mi to Dag och zasa na nejake zivotne utrapy defciny z ulice ako od Dickensa. Ako napisane zle to nie je, ale absolutne sa mi rozbil zaujem a tahalo sa to jak soplik po rukave skolkara. Jasne, kupil som to ze nejaka trosku kontroverzna historicka detektivka. A po dvoch tyzdnoch stale pocuvam utrapenu historicku fresku ale zlepenu z uplne divnych pod-noviel, doslova podla mojho pocitu, nasilu polepenu. Historicka freska kde jedna vitraz je z farbeneho skla, druha z pozosivanych prasacich zaludkov, tretia zacapena len novinami a stvrta grandiozne finale uplne bez vyplne. No, pohejtil som si trosku, a teraz hura k nejakym inym kniham co mam nastosovane uz mesiace.... celý text
Hrdý Budžes
2012,
Irena Dousková
Toto bude moj dalsi "vracak"* Ku knihe som sa dostal len teraz po tisickach rokov od vydania. Divadelnu hru poznam, videl som ju viac krat. Logicky oproti textu, divadlo a teda mega monolog!!! Barbory Hrzanove obsahuje len casti knihy, a aby to este davalo uceleny zmysel. Takze text je bohatsi, viac kosaty o ine postavy rozsireny. Je prijemny, vtipny, lahko sa to cita, a uzival som si aj tie temne skryte linky na pozadi, ktore "akoze" detska postava nechape, ale urcitym jedno dvoj vetovym naznakom vzdy zakomponuje a reflektuje svojskym sposobom. Tu normalizacnu medziludsku toxicitu. V kontraste s mixom detskeho sveta pasteliek, spoluziakov, lasok, strachov a spoznavania sveta dospelych je to zaujimavy koktail. Prekvapila aj v naznakoch mne neznama psychicka labilita a disfunkcnost malej hrdinky a naznaky sebadestrukcie. Ale to ja analyzovat nedokazem :) Vo vysledku to nie je az taky humor za aky sa kniha vseobecne povazuje. *) Vracak je kniha ku ktorej sa urcite este budem v zivote vracat a citat znova a znova. Napr. Cerni baroni, Svejk, Hlava 22, Bylo nas pet, Meno ruze, Robur dobyvatel, Saturnin, Ja to doufejme nak zmaknu..... celý text
Chudák Manolito
2015,
Elvira Lindo
Niekedy proste potrebujem vypnut a len sa citanim bavit. Nehanbim sa ze siaham po knihach pre deti. Hoci ja skor uz dnes pri tomto vnimam hlavne sposob a postup, akym spisovatel pracuje a priblizuje sa k tomuto narocnemu citatelskemu okruhu. Vdaka knihobotu som si doplnil poslednu chybajucu knihu tejto serie. Stale obdivujem spisovatelov ktori dokazu pisat pre deti. Zda sa to take jednoduche ale nie je. A Elvira Lindo je svojim sposobom skvela podobne ako Rene Goscini a jeho maly Mikulas/Nicolas. Ja sa vzdy bavim ked detska postava rozprava takym tym dospelackym stylom plnym 7-8 rocnej zivotnej skusenosti :) Takze, ci mate 10 rokov, 20, 40, alebo aj 60, ja Vam tuto seriu ako osviezenie doporucujem. Prinajhorsom to potom darujete nejakemu svojmu rodinnemu capartovi. PS: Nestava sa aby som si vypisal mudrost z detskej knihy, ale.... "Neštestí mnohých, útecha hloupých." Boze, ake typicky slovenske. U nas momentalne funguje "Nešťastie národa, útecha dezolátneho hovada."... celý text
Jeden mrtvý navíc
2005,
Ellis Peters (p)
Toto nebude moj salok kavy. Ci caju. Vsetko mozne okolo sa opisuje, postavy su fajn, ale je to take.... no detektivka podla mojho gusta to nie je. Skor taka historicka minifreska a v nej, popri lubostnych, vojenskych, a vselijakych linkach aj zahada 95. mrtvoly. Dva krat som sa dostal tak do polovice, a stratil som chut. Seriu opustam, mozno k tomu prispieva aj fakt ze ma cakaju ine knihy na ktore sa tesim, a teda ze sa mi ich uz fakt nakopilo.... celý text
Tajemství červa
2023,
Robert Bloch
Hroby, hrobky, cely blazinca, kobky, pyramidy, prastare chramy. To vsetko tu je. Tak toto je nieco! R. Bloch bol priatelom, akymsi ziakom Lovecrafta. Veselo medzi sebou korespondovali, Lovecraft sa hlavne na zaciatku stal Blochovym tutorom, aj ucitelom, a hlavne inspiratorom. Ovplyvneny Lovecraftovou mytologiou pisal poviedky. Tajemstvi cerva je poviedkova zbierka prave z tohto ...dnes sa tomu nadava univerzum ...univerza. Poviedky su to kratsie, uderne, pointa byva no taka, obcas aj predvidatelna. Ale ten styl a vyrazivo. Spravne temne, tazke, psychedelicke, makabricke. Toto je za mna ta spravna estetika literarneho hororu. A Bloch bol velmi uctivy a dobry ziak. Poviedky sa hmyria starodavnymi bozstvami neopisatelnej anatomie, hrozou noci, temna, kryptami, temnymi pracovnami, kniznicami, knihami plnymi hroznych tajomstiev. Postavy vyhradne muzske, archeologovia, ezotrerici, okultisti, spisovatelia, psychiatri, sialenci od prirody alebo po zasahu temnych demonov. V kazdej poviedke sa vam zdoveruju so svojimi nocnymi morami, svojimi zazitkami, je to taka klasicka neexperimentujuca schema, ked budete citat, toto, spomeniete si aj na E.A.Poea, jasne ze H.P.Lovecrafta, R.E.Howarda, R.L.Stevensona. Ze? Ake zaujimave a zvucne mena. Legendarny magazin Weird Tales sa len tak hemzil nasledovnikmi tychto velikanov a aj sami v nom publikovali. Keby som dnes robil powerpointovu prezentaciu, co je kategoria predavania myslienok tou najdevastujucejsou primitivnou skratkovitou heslovitostou, napisal by som toto.... Poe bol objavitel a zvestovatel. King je kral hororu. Lenze Lovecraft musi byt potom cisarom starej rise hororu. A Bloch jeho vernym synom. Jedine co by som poviedkam snad trosku vytkol, je sposob zakoncenia vacsiny z nich. Taka ta klasicka dobova pointa "bum a uvidel som toto!!!", kedy sa mne ziada porochnit sa v morbidnosti a detailoch a prave by mohli zacat tie prave orgie ohyzdnosti. Ale na to je zase expert Barker. Len mi z vnutornej strany lebecnej kosti skrabka taka kacirska otazka. Tie ohavne obrovske bozstva z cias kedy este Adama ani nechyrovalo, kedy sa kontinenty len formovali, tito cestovatelia medzi galaxiami a hviezdami, obyvatelia dimenzii za zrkadlom, preco im vlastne zalezi na bezvyznamnych exkrementoch zvanych clovek? No na druhej strane, inak by sme zase ale nemali tieto uzasne pribehy.... celý text
Zázrak svaté Winifredy
2005,
Ellis Peters (p)
"Ja ti Karle nevim...." Vypocute ako audio, ale nejak extra nadseny som z toho pripadu-pribehu nebol. Postava brata Cadfaela je sympaticka, vyprava a dobrodruzstvo okolo kostialov svatej Winifredy usli, do toho vrazda odporcu dislokacie jej pozostatkov :) Len to patranie a vysetrovacie metody su, no proste na pomery stredoveku. Ak sa vinnik pod tiazou svedomia nerozhovoril sam, ani Cadfael by nic nevypatral. Je to uz skoro klasika historickych detektivok. A kedze mam kupenu aj druhu cast, dam jej sancu. V podstate taka pohodovka napisana milou babickou :)... celý text
Invaze zlodějů těl
2023,
Jack Finney (p)
Aby bola kniha dobra, nestaci mat len dobry napad. Ze je to jeden z dolezitejsich titulov zanru hororov? No to ja nepopieram. Zhodujem sa s predoslymi nazormi, myslel som ze budem v opozicii, ked mi konanie postav prislo nelogicke, detinsky naivne a vlastne nie len konanie postav. Finney nevedel pisat dialogy, nevedel vystavat ani zapletku, v ktorej by postavy dokazali konat uveritelne. Mal len napad, aj to nie originalny, len dostatocne paranoidny. Co ho preslavilo boli vsak coskoro filmove adaptacie. Fakt az krutite hlavou nad konanim postav, najdete u seba v dome nehybne ludske telo ale neoznamite to policii. Ujdete aby ste sa tam zase vratili. (Zavolajme vojakom, ti to vyriesia. Akurat mam znameho podplukovnika v Pentagone. OK. Zavolas, bez problemov Ta tam prepoja... a on ti povie ze urobi co moze ale aj tak ho nik nebude pocuvat mozno len jeho plukovnik ale ten ze to uz generalom dalej urcite nepreda. Aha...no tak to nechajme tak.) Finney sa naozaj vyhybal viac postavam, dialogom, styl a tempo zodpoveda skor dobovym kratkym poviedkam ktore maju len rychlu expoziciu a tah k pointe. Roztiahol to na velkost novely, ale fakt to nie je literarne dobre citanie. A ako horor to tiez velmi nefunguje, akurat obcas atmosferou situacii. Nebudem ani uvazovat nad tym, ako by sa dokazal rozpisat Stefan, a v klude by mal 1000 stran a 60 postav s dokonalou motivacou a vyvojom. Zo strukov by sa liahli najprv macky a psy, neskor male deti, matky a nakoniec majitel motorestu... potom uz by to bol regularny Akta X material :) Ja nemam problem byt aj trosku zhovievavy k starsim dielam, predsa len zaner prechadzal vyvojom a zlata era podla mna nastala az v takych sestdesiatkach, sedemdesiatkach. A preto tri hviezdy, to som totiz este zhovievavy.... celý text
Nežná fatamorgána
2016,
Dominik Dán
Mohol by som chvalit ale opakoval by som co uz bolo napisane. Mam rad Danov vhlad do profesionalneho prostredia a procesov vysetrovania. Jeho dialogy a vysluchy su snad to najlepsie co som v kriminalkach kedy cital a som schopny si kapitolu znova a znova vypocut, vyhoda audia. Nevari z vody. A nesnazi sa sokovat krvavymi vyjavmi a neseka seriovych vrahov jedneho za druhym. No dobre, v tejto knihe jedneho mame. Ale cely cas je neviditelny a vieme presne to co vysetrovatelia. Velke makove .... Mam rad proceduralne kriminalky. Opacny protipol su klasicke detektivky, ktore su skor zahadologia a hraju s citatelom hry Takze ano, prisne si delim knihy na detektivky a kriminalky. Plus uz potom na ich subzanre, historicke, humorne, atd. A cim si ma danovky uplne ziskali na svoju stranu, neriesia sa tu citove a rodinne a nezhody s detmi, manzelkami.. a cojaviem ake podruzne problemy, co podla mna nepatria na stranky kriminalok. Ak sa daco take aj spomina, tak okrajovo a tym urcite citatel netrpi. Chcem vrazdu, mrtvolu, obhliadky, vytery, odbery, vysluchy, pitvy, hladanie pachatela je umorna kancelarska praca. Nechcem Rosamundou zmietaneho detektiva :) Inak mala technicka. Odporucam citat "trilogiu" Uzol-Basnik-Nezna Fatamorgana spolu. Ale to uz asi tiez kazdy dnes vie. Takze Vam moj prispevok vlastne nic nedal :)... celý text
Židovská Štiavnica
2023,
Beata Rückschloss Nemcová
Marencin PT ma vo svojom portfoliu viacero publikacii zaoberajucich sa minulostou zidov na slovensku. Priamo som si knihu nekupil kvoli tejto teme, ale kvoli tomu ze milujem Bansku Stiavnicu, kde som prezil studentske roky. Zaujali ma dobove fotografie, reprodukcie pohladnic, a vlastne aj rodinne fotografie. No a ked som sa zacital, tak som knihu zhltol za dva doobedia cez vikend. Nie je to vsak vesele citanie. Kapitoly venovane jednotlivym rodinam maju spolocny menovatel. Farbiste pribehy koncia obdobim druhej svetovej vojny, obdobim holokaustu, ku ktoremu slovaci pristupili svojsky a aktivne. Na hanbu celemu svetu by som povedal. A koho nedostali nacisti a Hlinkova garda, toho o 3 roky dorobili komunisti po prevrate 1948. Ostava divna zmiesana chut po precitani. Na jednej strane som v duchu nasaval historiu Stiavnice a jej domov, ulic, obyvatelov, na druhej smutok. Nuz nie je to kniha urcena kazdemu, hoci ja by som ju zaradil aj do ucebnych osnov, hlavne v akomsi regionalnom sebauvedomovacom osvetovom ...vyuke :) Autorka musela vykonat vela osobnych rozhovorov, to je na obsahu vidiet, kapitoly su obohatene o take drobne konkretne spomienky, ktore proste nemozu byt len obsahom kolektivnej mestskej pamati. Za mna 4 az 5 hviezd, knihu vsak verejne nedoporucujem pre jej specificky obsah. Je urcena pre milovnikov historie, tohto svojskeho mesta umiestneneho do kratera niekdajsieho megavulkanu, mozno pre studentov dejin. Pre citatelov ktori ocenia spomienky na bezny zivot obdobia konca 19. a do polovice 20. storocia. Zle sa totiz cita o arizacii, deportoch, ukrivani zidov, dokonca o partizanoch ktori sa rovnako ako nacisti vrsili na zidoch. Viac ako historiu lekarnikov, doktorov, pravnikov, obchodnikov, pekarok macesu, deti hrajucich sa na chodnikoch pred domami, kupajucich sa v tajchoch, mi v hlave utkveli tie horsie obvinujuce obrazy.... celý text
Hrobník a dívka
2023,
Oliver Pötzsch
Myslim ze seria Hrobnik bude v pocte vysetrovatelov niekde tesne za 87. okrskom Eda McBaina :) Pocitajme, Leo Hertzfeldt, Julia, dvaja kolegovia z mordparty, priratajme aj sefa kriminalnej sekcie, aj ten sa im do toho pletie, samotny hrobar Rothmayer. Kazdy z nich svojou troskou prispeje do riesenia dvoch paralelne odvijajucich sa pripadov. Jeden je ako z Troch patracov o tajomnych mumiach a strasnej kliatbe. Druhy je skor honom na Jacka Rozparovaca "odrezavaca pindikov". Mam dojem ze kazdy pribeh by vydal za samostatnu tensiu knihu. Ale orientuje sa v tom citatel lahko. Aj ked, Rothmayer ktoreho meno je v hlavicke celej serie, zacne nieco konat az v poslednej tretine knihy, dovtedy len chrani svoju "dcerenku" Annu. Pise sa rok 1894, a toto obdobie kdekolvek sa kriminalka bude odohravat, mam rad. Tretia kniha je uz napisana, a trochu sa na nu aj opatrne tesim. Poznamka pod ciaru. Co som kedysi mal rad, ale dnes uz az tak v knihe nevychutnavam, je putovanie po uliciach a opis kade kto bezi, vezie sa drozkou a podobne. Moja snaha vytlacit si vzdy mapy mesta v danom obdobi uz minula a dnes to povazujem za dokaz akurat toho, ze autor mal plan mesta pred sebou na stene ked pisal roman. Inak, KALIBR by mal viac pozornosti venovat korekture. Par krat ma potahala za oci zopakovana predlozka alebo preklep. Nic strasne, ale zo 8 krat som na to narazil.... celý text