Nové komentáře u knih Alica Cárska
Na kolenách
„Alica Cárska a jej debut o Alici Na kolenách. Ktovie, koľko z toho je autobiografia...
S Alicou sa spoznávame v okamihu jej detstva, kde je svojimi rodičmi viacmenej emocionálne odmietaná. To ju vedie do náručia náboženstva, neustálych spovedí kvôli hanbe, ktorú pociťuje voči svojim pocitom, nielen k opačnému pohlaviu, ale i ohľadom svojho sebaukájania. Všetky tieto príhody ju formujú do osobnosti, ktorá má problém so svojou sebahodnotou. Postupne s ňou čitateľ dospieva a dozvedá sa, čo to s hrdinkou spravilo v dospelosti... (viac už nebudem prezrádzať, nech neskazím prípadný budúci čitateľský zážitok)
Svieži jazyk, so stokrát omieľanými témami v literatúre, ale opäť trošku z iného uhla. Originálne naturálne popisy, ktoré v súčasnej slovenskej literatúre tak chýbajú. Odporúčam!“... celý text
— adorjas
Na kolenách
„Absentujúce či narušené rodinné vzťahy, potláčanie vlastného ja a následné "topenie sa" v rozbúrených túžbach, potrebách a pocitoch, toxickosť namiesto romantiky či telesnosť ako forma sebaprijímania, akceptovania chaotickej podoby života.
Aj tak by sa dal v skratke zhrnúť útly, no zároveň nesmierne obsiahly, debutový román Alice Cárskej - Na kolenách. Román priam obsesívne kĺbiaci náboženstvo, či možno skôr vieru, s prebúdzajúcou sa, a postupne bujnejúcou i potláčanou, sexualitou, román, v ktorom sex nie je len sexom, ale i akousi pomstou či možno skôr odplatou, odkazom i sebavyjadrením, román, ktorým sa od začiatku do konca tiahne úpenlivá, i keď v podstate neúspešná, potreba uniknúť.
"Detstvo mi pripadá ako najkrutejšie obdobie života. Detstvo je kada s olejom, do ktorej je človek ponorený po krk, sud so smradľavým olejom otca automechanika, v ktorom oťažie každá končatina a myšlienka, každý sen. Absolútna nemohúcnosť, neschopnosť pohybu, nemožnosť čokoľvek zmeniť. Detstvo je bezmocnosť obrovskej moci zázemia, ktoré si nevyberieš a ktoré ťa drví v pästiach pomerov. Tie majetkové cítiš a tie intímne radšej nechceš poznať."
Alica tápa, túži s nádejou vystiera ruky a sklamane padá. Osamelo, s pocitom odstrčenia, nechcenia či nepochopenia, prijíma deň za dňom, rôčik po rôčku životom len tak nesmelo cupitá, kde-tu zakopáva, zviecha sa a opäť klesá. Na samé dno. Na kolená.
Na kolenách nie je príjemná ani chutne sladká, ako by na prvý pohľad mohla vyzerať. Je plná výčitiek, sexu a sebaspytovania, plná rán, smútku aj akéhosi sťažovania. Plná nespokojnosti a živočíšnou únavou motivovaných iracionálnych rozhodnutí. no napriek tomu sa ju oplatí prečítať.“... celý text
— booklovertina
