adorjas
komentáře u knih
Sestry Blueovy
Coco Mellors
Kníh s motívom štyroch sestier sa momentálne roztrhlo vrece, a nemohla tomu uniknúť ani hyperhypeovaná Coco Mellors!
Jedná sa o druhotinu autorky (tá prvá je Cleopatra a Frankenstein, preložená už aj do našich končín), ktorú písala oveľa kratšie ako svoj spomínaný prvý debut. (Mnoho čitateľov sa sťažuje, že to bolo cítiť. Takisto mnoho čitateľov sa delí na dva tábory - ak sa im páčila jedna jej kniha, tak tá druhá nie a vice versa.)
Blue sisters, alebo teda 'Sestry Blueové' hovorí o príbehu štyroch sestier- Avery, Bonnie, Nicky a Lucky. Už anotácia prezrádza, že jedna zo sestier už nie je medzi živými, a my sa postupne dozvedáme, okrem toho, čo sa stalo, aj to, aké sú jednotlivé sestry so všetkými ich farbami. Rozhodne nie sú čiernobiele, a keď si už hovoríte, že aj táto postava je strašná, tak spraví alebo povie niečo, keď si naopak poviete, ej, tá je super!
Coco Mellors načrtla skvelo tú dynamiku vzťahov medzi viacerými súrodencami. Sama pochádzam z troch sestier, v mnohom som nás spoznala, aj keď sa tu jednalo o sestry počtom štyri. Láska, nenávisť, keď v jednej chvíli ste zadobre s jednou, o pár sekúnd sa to zvrtne, a vy ste naopak kamoška s tou druhou. Fakt to tak je!
Do deja som sa potrebovala trošku dostať (a nemyslím, že to bolo len čítaním v originále). Autorka píše minimálne o popise charakterov originálne a nevšedne. Ale u mňa to najviac vygradovalo až ku koncu, kde: bacha, SPOILER - prebehne istá sesterská výmena názorov (a presne takto to poznám aj ja).
Opäť mnoho aktuálnych tém- súrodenectvo, či to, ak sa s niekým narodíte rovnakým rodičom do rovnakej domácnosti, znamená doživotný vzťah. Ale i queer tematika, závislosti, choroby, dysfunkčné rodiny, kde vás nemuseli biť alebo inak týrať, a predsa sa správanie vašich rodičov na vás doživotne podpíše... Vydarený contemporary román. Neviem, či si postavy budem pamätať aj o rok, a myslím, že kniha nechytí literárne ocenenia, ale koniec koncov pri knihe to nie je len o tom. Táto mi rozšírila obzory ohľadom súrodeneckej lásky a naučila som sa z nej niečo o sebe, a aj o mojich sestrách.
Honzlová
Zdena Salivarová
Akože viete, je veľa kvalitných českých autorov z tohto obdobia, ale vždy píšu z pohľadu muža, hlavná postava muž. A ja tak tlieskam, že tu máme Janičku Honzlovú a jej vnímanie sveta, zmysel pre spravodlivosť a morálku, a hoci nechcene, ale i tak zbrojaca proti systému a totalite. Odporúčam!
Jiskra
Linda Boström Knausgård
Konečne som zdolala Môj boj 1 od Karla Oveho a prišlo mi fér prečítať si niečo aj o tej druhej strane. Neviem, či by som o tejt oknihe napísala, že bola umelecká, aj keď sa o ao autorka svojím prelínaním časov a popismi snažila. Mne z toho vzišlo to, že sa setsakra snaží so svojou zdedenou chorobou bojovať a ukázať svoje myslenie a pohnútky a za to jej tlieskam. Práve takejto osobe muselo byť asi ťažké, keď o sebe čítala potom u svojho manžela...
Filmové povídky
Ingmar Bergman
Čítala som len Scény z manželského života a zatiaľ ma na zvyšok osadenstva knihy navnadili. Aktuálne a medziľudské vzťahy, ktoré riešili ľudia pred X rokmi, sú aktuálne dodnes.
A jestli umřeli, žijí tam spolu dodnes
Margaret Atwood
Akože fajn, ale bavili ma len časti, a to konkrétne začiatok a koniec- t.j. poviedky o Nell a Tig. Strata milovanej osoby autorky bola plne precítená a skvelo podaná.
Jak milovat svoji dceru
Hila Blum
Čítala som tesne pred podobnou knihou inej izraelskej autorky (Tam, kde číha vlk). Tam sa jednalo o vzťah matky so synom, tu máme vzťah matky s dcérou. Rozhodne musím povedať, že obe knihy boli dobré, ale ak by som si mala vybrať, tak táto zo spomínaných dvoch bola lepšia. Znepokojivá atmosféra, kde sa nič nedozviete. A po celý čas vnímate iba perspektívu matky, ktovie, čo by sme sa dozvedeli, kebyže prehovorí dcéra. Odporúčam!
Tam, kde číha vlk
Ajelet Gundar-Gošen
Kniha, o ktorej slovenské knižné instagramy popísali už mnoho, vyzerá na prvý pohľad útlo, ale ukrýva v sebe nespočetné množstvo tém. Už len tá úderná veta na začiatku...
Príbeh o matke, ktorej mladý pubertálny syn je podozrivý z vraždy. A aby toho nebolo málo, tak on je židovský prisťahovalec a mŕtvy je mladík hlásiaci sa k IS. Autorka to však zamotala ešte viac, a stretávame sa tu s motívom prisťahovalcov v USA, ich kastovaním, ale i kritikou toho, prečo sa vôbec táto rodina chcela z rodného Izraela odsťahovať do 'El Dorada' zvanom Amerika. Vzťahy matky so synom, matky, ktorá sa rozhodla zostať v domácnosti, jej vzťahy s rodnou krajinou a rodinou, ktorá tam zostala, ale aj svet startupov a korporátov v Silicon Valley.
Práve dej okolo korporátov bol trošku pritiahnutý za vlasy. A mala som zopár pripomienok aj k hlavnej postave matky, ktorá mala občas priam supermanovský zrak a sluch.
Napriek mojim menším výtkam, veľmi čitateľné, zaujimavé. Odporúčam!
Tahle kniha ti změní život
Aleš Palán
Palánove rozhovory so samotármi som odporúčala všade, a teraz tu mám jeho najnovší počin - rozhovory s ľuďmi, ktorým nejaká kniha zmenila život. Neočakávajte vždy nejaké high literature (a ani Bibliu!). Niekomu zmenil život naruby Paulo Coelho, niekomu básnik Jiří Orten, a tak vôbec, skrze rozhovory s ľuďmi spoznáte iné životné osudy, čo ich formovalo, kto sú, a kde sa momentálne v chaose menom život nachádzajú.
Ja som bola spokojná, opäť som dostala svoje obľúbené motívy o rozmanitosti, a predsa homogenite ľudského spoločenstva. Odporúčam!
Zakázaný deník
Alba De Céspedes
Elektronické knihy nikdy nemajú taký dosah na tejto sieti ako knihy fyzické. Ale pri tejto knihy zbystrite! Pretože si pozornosť zaslúži!
Alba de Cespedes je zabudnutá autorka z Talianska. Zabudnutá preto, pretože pred rokmi, za éry iného politického režimu, sa u nás vydávala, ale potom sa na ňu voľajako zabudlo. A moje nové obľúbené české maličké vydavateľstvo @nakladatelstvi_meridione napráva jej zabudnutie, a konečne vydáva jej román Zakázaný deník.
Román je napísaný vo forme denníkových záznamov a píše ich matka Valeria. Tá, ktorá doteraz riešila len život manžela a svojich dvoch odrastených detí, si zrazu začne uvedomovať potrebu svojej vlastnej izby (Woolfová) na písanie, sebaaktualizáciu, pre vlastnú tvorbu. Cez jej denník spoznávame jej život, ľudí, ktorí ju obklopujú, ale i jej premýšľanie, názory či predsudky, ktoré vyplývajú z ducha doby. Román sa odohráva v roku 1950, a viete, čo je na ňom najextrémnejšie? Rola Valerie, ktorú sa spoločnosť snaží vtesnať len do role matky a manželky, je doteraz aktuálna! Áno, aj v roku 2024. Tých tém, ktoré sa tam vyskytujú je veľa. A vôbec, knihu si rozhodne prečítajte! Vrelo odporúčam! Ja som bola unesená!
História zadnými dverami 1
Slavomír Michálek
Táto kniha mi ležala na poličke rozčítaných kníh dlho, ako dôkaz slúži fakt, že túto fotkusom fotila v auguste 2023, keď som ju začala čítať! A ja sa ani nečudujem vyše 600 strán rôznych historických tém.
Prvé kapitoly začínajú veľkomoravskými témami, postupujú stredovekom až sa postupne dostávame k novoveku. Takisto, väčšina kapitol pojednáva o uhorských/slovenských dejinách, ale nájdeme zopár častí aj zo zahraničia.
Rozhodne to nie je kniha na jeden záťah. Skôr také občasné vychutnávanie jednej-dvoch statí, keď má človek chuť na históriu. Občas prešpikovanú udalosťami, ktoré hýbali svetom, ale i pikoškami, o ktorých sme sa na dejepise neučili.
Kniha poteší knihomoľov milujúcich dejiny, ale i občasných sviatočných čitateľov, takže za mňa ideálny darček či už na prichádzajúce Vianoce alebo na nejaký sviatok.
Mimochodom, táto edícia už má podobu niekoľkých vydaných dielov, takže máte aj možnosť vytvorenia zbierky, ktoré sa budú pekne vynímať na poličke.
Mňa osobne najviac bavili pikošky hlavne z novodobejších dejín, napríklad aj o tom ako komunistickí funkcionári kradli kožuchy (okrem iného). Ale zaujali ma aj informácie ako sa u nás prechádzalo z ľavostranného šoférovania. Alebo Jesenský a jeho trefné komentovanie politiky prvej republiky. Či flirtovanie Štefánika. Odporúčam!
Intermezzo
Sally Rooney
Téma bratských vzťahov ide pomima mňa v rámci výberu kníh, ale keďže je to Rooney, tak som si dala výnimku. A nakoniec neľutujem, aj keď to bol boj až do polovice... Ale pekne po poriadku...
Najnovší počin Rooney je o vzťahu bratov Petera a Ivana, ktorých delí značný vekový rozdiel a spoznávame sa s nimi v okamihu ich životného "intermezza", keď sa vyrovnávajú so smrťou svojho otca po chorobe.
Atmosféra je relatívne komorná- okrem dvoch bratov sa tu vyskytujú viacmenej už len tri postavy, Margaret, Silvie a Naomi. Ako vždy, hlavný prím vedú konverzácie a dialógy, hoci sa bratia stretnú počas celého dlhého románu len trikrát (a aj to s riadnou kataklyzmou).
Román beží v troch perspektívach - prvým je myšlienkový prúd staršieho brata Petra, druhým je racionálny hlas mladšieho šachistu Ivana, a tretím je hlas Margaret (ale ten je v menšine, ani neviem, prečo ju autorka tam vložila). Čitatelia knihu prirovnávajú k Bratom Karamazzovcom, ale to sa mi zdá trošku prehnané. Napriek tomu som dostala skvelý čitateľský ponor do charakteristiky psychológie postáv. Na môj vkus tu boli ženské postavy vykreslené plocho, fakt sa viac vyhrala s mužmi.
Prečo Intermezzo čítať? Dobre vykreslené charaktery mužských postáv, zobrazenie straty blízkeho človeka, s ktorým máte konflikty, ale aj napriek tomu sa milujete, to, ako vás dokáže takáto strata rozkolísať, aj keď to navonok najavo nedáte. A to, aký prerod môže v človeku takáto strata vyvolať. P. S. Aj tak si myslím, že ak máte s autorkou hate relationship, tak váš názor kniha nezmení. Ale za mňa jeden z najzrelších počinov autorky, aj keď vždy vidieť, že autorka píše z triedy svojej sociálnej bubliny.
Svätyne
Dominika Madro
Téma materstva, neplodnosti, myjavských kopaníc, odohrávajúci sa v potatárskom období Uhorska.
Hutné, boľavé ako pastovaný med, ktorý ide ťažko nabrať na lyžicu, ale je to dobrota. Pre tých náročných...
Škoda, že sa už nedozviem viac o spôsobe písania autorky. Veľmi špecifický štýl, vety rozsekané, poprepájané s tokom myšlienok postáv.
Román sa skladá z troch príbehov - postupne spoznávame príbeh z perspektívy Rodany, mladej babice, jej muža Jaška a starej babice Višniačky. Premýšľanie postáv moderné, ale úplne si to dokážem predstaviť hoci aj do 13.storočia, len sa to do kroník a almanachov nedostalo...
Včera
Agota Kristof
Poznáte Agotu Kristof? Čítali ste jej Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo (vydalo súhrnne Artforum v roku 2016)? Tak, okrem týchto troch noviel (ktoré sú fantastické, bolestivé, chmúrne a drsné) napísala ešte novelku Včera, ktorá sa konečne preložila do našich končín! A bacha, okrem pár divadelných hier, básní, zopár poviedok a jednej autobiografickej knihy je to všetko, čo autorka napísala. Prečo? Pretože vyhlásila, že už napísala zo seba všetko, čo chcela svetu povedať!
Novela Včera pojednáva o maďarskom emigrantovi, ktorý utiekol zo svojej krajiny po revolúcii v 1956 (podobne ako autorka). Pracuje vo fabrike vo Švajčiarsku a postupne sa spoznávame s jeho životom, myšlienkami o živote v cudzine, s ďalšími imigrantmi, náladách, postojoch. Celý svoj život hrdina hľadal lásku Linu a či ju nakoniec nájde, nechávam na čitateľovi.
Kristof nedaruje nič. Celé dielo je minimalistické, stručné, na dreň úprimné. Ani jedno slovo, veta, interpunkčné znamienko tu nie je nazmar. Všetko je presne na mieru. Nie je tu už taká drsná a nemilosrdná ľudskosť ako to bolo v jej Veľkom zošite, ale autorka zostáva verná svojmu štýlu a toto čítanie bolí a zároveň sa od neho nedá odtrhnúť.
Samotnú novelu môžeme nazvať autobiograficky ladenou, keďže autorka tiež pracovala v podobnej fabrike. V maďarčine už písať nemohla, nechcela a musela sa transformovať na francúzštinu. Možno aj tu vznikla jej stručnosť a drsnosť. A síce, píšem drsnosť, ale nečakajte žiadne zvieracie motívy alebo nadávky. Kristof to dokáže inak.
Včera vám vrelo odporúčam, ak holdujete aj temnej stránke ľudských duší, ak vám nie je cudzia melanchólia a svetabôľ.
Čepiec
Katarína Kucbelová
Sú romány, ktoré poslúžili autorovi trošku aj ako terapia, a niektoré sa vydaria zle. Našťastie, Čepiec je z toho opačného pólu!
Kucbelová napísala veľmi mnohovýznamový román - niekto v ňom môže vidieť pokus o zmierenie sa s vlastnou matkou hľadaním inej matky, niekto tam vníma popis folklóru a jeho umelé "ľudovatenie", kde si folklórne motívy čapíme kade-tade, na bankovky, na batohy, na obaly od potravín. Smutné je, že so slovenským pôvodným folklórom nemajú spoločné nič. Takisto, niekto v knihe môže vidieť príbeh východu, kde nič nie je. Okrem Bohom zabudnutých dedín a pár osád. A takisto, táto kniha môže poukazovať aj na večnú diskrimináciu bieleho, toho dobrého, obyvateľstva v porovnaní s Rómami, ktorých večne zatracujú. A čím viac na východ, tým viac... A veruže, to kľudne môže byť román o šití čepčeku, steh za stehom. Bola by som tu dlho a nestačil by mi textový editor na popis všetkého, čo táto útla kniha ponúkala.
Možno byť v inom životnom období, tak ma kniha minie a neboli by sme si navzájom sympatickí. Ale teraz sa mi žiadalo tej mnohovrstevnatosti, niečoho na pomedzí autofikcie, nahliadnutia do premýšľania autora-postavy. Odporúčam!
Hus vo veľkomeste
Katarína Mikolášová
Včera som písala príspevok o knihe Kucbelovej, kde som vyjadrila myšlienku, že občas autor píše pre svoju vlastnú terapiu. A kým u Kucbelovej a v jej Čepci to zafungovalo, tak v knihe Hus vo veľkomeste to šlo presne tým smerom, ktorým sa vydať nechcete...
Ale pekne po poriadku... Jedná sa o krátky poviedkový výber, ktorý zhltnete, ako v mojom prípade, za jeden večer a ešte vám aj zostane čas na začatie nejakej inej knihy...
Všetky poviedky sú o strastiplnom vzťahu matka vs. dcéra, a áno, poznáme to z iných kníh, filmov, seriálov a rôznych častí pop kultúry ale i starogréckych bájí (napríklad pozdravím takto Elektru či Niobé)
Akurát v tejto knihe to nie je nič nové pod slnkom, nič, čím by sa poviedky okorenili, aby nezapadli ani prachom knižníc, ani prachom čitateľského zabudnutia. Áno, vzťahy matiek a dcér dokážu ublížiť na celý život, a snáď sa autorke týmto spôsobom podarilo zo seba dostať čo-to z tých problémov. Avšak, dúfam, že nabudúce siahne aj po väčšom formáte, a zároveň aj po iných námetoch.
Svoj podiel noci niesť
Mariana Enríquez
Do tejto knihy sa mi až tak nechcelo, lebo magreal z Latinskej Ameriky nie je moja šálka kávy, ale tak ako mi sadla Alende, tak mi sadla aj Enriquez.
Máme tu dve hlavné postavy- Juana a Gaspara- otca so synom. Argentína a jej ukážka spoločnosti v priebehu desaťročí 20.storočia, od diktatúry až po výskyt AIDS, či zlatých deväťdesiatych rokov.
Ale nebol by to magreal, aby sa tam neobjavila Temnota, rituály, tajné spolky, čierna mágia, smrť, mučenie, a iné krvilačné zverstvá, ktoré sú akousi alegóriou fungovania argentínskych nálad v spoločnosti a politike. Knihu môžete čítať len ako dobrodružnú, ale i ako politickú, kľudne ako alegóriu na ľudstvo, či psychologickú o zložitom fungovaní medzi otcom a synom.
Temné, ale ľahko čitateľné. Dlhé, ale rýchlo ubúdajúce. Mnohovýznamové a mnohovrstevnaté tak, ako to mám rada. A odkiaľ viem, že sa mi kniha dostala pod kožu? Keď sa mi o nej aj sníva, a verte mi, že o tejto snívať nechcete! Odporúčam!
Psychológia pre milujúcich rodičov
Jana Bašnáková
Psychologických kníh pre prvorodičov je ako maku, ale takých, ktoré sú dobré, empatické a ešte ich aj napísali našinci je ako šafranu. Táto je jedna z nich!
Veľmi ľudsky, po lopate, avšak s láskou a rešpektom napísané najbežnejšie okruhy prvého roka dieťaťa a rodičov, akými sú spánok, výživa, komunikácia, rozvoj dieťaťa, atď. Ale nezabúda ani na mentálne zdravie rodičov a dokonca hovorí aj o jednorodičoch, keď je rodič na výchovu sám. Budete mať pocit, že sa k vám prihovára osoba, ktorej na vás a na vašom dieťati záleží. To všetko preto, aby ste sa čo najviac naladili na svoje dieťatko, a čo najviac mu porozumeli v tých prvých mesiacoch, keď sa ešte aj rodič len stáva rodičom.
Kniha teda mapuje prvý rok dieťaťa od narodenia. Číta sa naozaj ľahko s porozumením.
Ja som ju čítala až pri druhom dieťati, ale ak preferujete rešpektujúci a empatický rodičovský prístup, a tieto smery vám nie sú cudzie, tak si aspoň zopakujete tieto poznatky. Podľa mňa ideálny darček práve prvorodičom! A ešte dodám, že sa tu riešia psychologické témy, takže nie je to ten typ knihy, ktorá vám napíše ako prebaľovať, či koľko dupačiek kúpiť dieťaťu. Odporúčam!
Chladné srdce
Natalia Ginzburg
Sú knihy, o ktorých viete, že vám sadnú. A o tejto som mala presne také intuitívne tušenie. Ginzburgová- rovesníčka Elsy Morante a obe inšpirácia pre Elenu Ferrante. Toto proste muselo sadnúť!
Sama autorka v úvode píše, že tento príbeh písala v nešťastnom období, a keby možno nebola taká nešťastná, tak je príbeh lepší. A príbeh začína dosť kataklizmaticky- hlavná postava strieľa svojho muža do hlavy, presne medzi oči.
V krátkej novele sa retrospektívne dozvedáme o udalostiach vzniku tejto manželskej tragédie. Jednoduchý, úsečný jazyk korešponduje s inteligenciou hlavnej postavy, ktorá sa v sebe neustále nimrá ale bez efektu na svoje sebauvedomenie a zrenie.
Nadčasové (originál je z roku 1947) a za mňa extrémne feministické vzhľadom na vek svojho vzniku. Odporúčam!
Zbytočné pohyby
Tereza Oľhová
V poslednom čase čítam veľa súčasnej slovenskej literatúry. Niektoré z tých kníh dostali ocenenia, niektoré čitatelia chválili, ale ja som mala s mnohými problém - to, že boli poviedkové. V Zbytočných pohyboch som konečne dostala to, po čom mi srdce túžilo, a to bol román.
Máme tu hlavnú postavu Luciu, ktorá má českého manžela Pavla a dve malé deti s rozkošnými menami Berta a Diviš. Lucia sa po materských a rodičovských snaží dostať späť do hereckej brandže, ale okrem dabingových rolí sa jej už nedarí dostať na tie dosky, ktoré znamenajú svet. A ona je v celku spokojná, fajn manžel, zdravé deti a predsa tam nejaký čertík Bertík hlodá jej zvedavosťou a pocitom menejcennosti "len" matky, a tak začína svoj nevinný flirtík s kolegom. Začína ten flirt ona? Alebo po celý čas tiahol opraty jej nadriadený? A je to vôbec kniha o nevere? Alebo skôr o súčasnom obraze ženy, ktorá musí uspieť v škôlke, na ihriskách, v domácnosti, aj v práci?
Román mi poskytol zaujímavé námety na premýšľanie, ako chce byť každý aspoň raz za čas chcený a ako tá samotná predstava dokáže človeka v zrušiť možno viac, ako tá druhá osoba.
Čítanie ľahké, plynulé, dialógy svieže. Ak by som chcela byť hnedopich, tak tie dialógy šli na úkor popisu. Dokázala som si ich viac predstaviť v rámci divadelnej hry alebo filmu, ako do knihy, pretože tam chýbal väčší priestor na popis atmosféry a hutnejšieho opisu vnútorného prežívania postáv. Ale inak odporúčam a veľmi chválim fyzické zhotovenie knihy spolu s pohyblivými obrázkami.
Dôvod na radosť
Soňa Uriková
Ďalšia poviedková od súčasnej autorky Soni Urikovej.
A síce, kniha má pozitívny náboj v názve, avšak poviedky šťastnými nie sú.
Stretávame sa tu hneď na začiatku s jemne vyhorenou matkou, ktorú dráždia slimáky, alebo s malou Marikou, ktorá to asi v živote nebude mať najľahšie vzhľadom na primitívne prostredie, v ktorom vyrastá. Poviedok je málo, kniha je útla, prečítate ju ku káve a koláču.
Rada by som do budúcna od autorky prečítala niečo veľkoformátovejšie. Takto som dostala chuťovku, že Uriková písať vie, ale chcem hĺbku, román, prepracovanosť!
