adorjas
komentáře u knih
Čepiec
Katarína Kucbelová
Sú romány, ktoré poslúžili autorovi trošku aj ako terapia, a niektoré sa vydaria zle. Našťastie, Čepiec je z toho opačného pólu!
Kucbelová napísala veľmi mnohovýznamový román - niekto v ňom môže vidieť pokus o zmierenie sa s vlastnou matkou hľadaním inej matky, niekto tam vníma popis folklóru a jeho umelé "ľudovatenie", kde si folklórne motívy čapíme kade-tade, na bankovky, na batohy, na obaly od potravín. Smutné je, že so slovenským pôvodným folklórom nemajú spoločné nič. Takisto, niekto v knihe môže vidieť príbeh východu, kde nič nie je. Okrem Bohom zabudnutých dedín a pár osád. A takisto, táto kniha môže poukazovať aj na večnú diskrimináciu bieleho, toho dobrého, obyvateľstva v porovnaní s Rómami, ktorých večne zatracujú. A čím viac na východ, tým viac... A veruže, to kľudne môže byť román o šití čepčeku, steh za stehom. Bola by som tu dlho a nestačil by mi textový editor na popis všetkého, čo táto útla kniha ponúkala.
Možno byť v inom životnom období, tak ma kniha minie a neboli by sme si navzájom sympatickí. Ale teraz sa mi žiadalo tej mnohovrstevnatosti, niečoho na pomedzí autofikcie, nahliadnutia do premýšľania autora-postavy. Odporúčam!
Hus vo veľkomeste
Katarína Mikolášová
Včera som písala príspevok o knihe Kucbelovej, kde som vyjadrila myšlienku, že občas autor píše pre svoju vlastnú terapiu. A kým u Kucbelovej a v jej Čepci to zafungovalo, tak v knihe Hus vo veľkomeste to šlo presne tým smerom, ktorým sa vydať nechcete...
Ale pekne po poriadku... Jedná sa o krátky poviedkový výber, ktorý zhltnete, ako v mojom prípade, za jeden večer a ešte vám aj zostane čas na začatie nejakej inej knihy...
Všetky poviedky sú o strastiplnom vzťahu matka vs. dcéra, a áno, poznáme to z iných kníh, filmov, seriálov a rôznych častí pop kultúry ale i starogréckych bájí (napríklad pozdravím takto Elektru či Niobé)
Akurát v tejto knihe to nie je nič nové pod slnkom, nič, čím by sa poviedky okorenili, aby nezapadli ani prachom knižníc, ani prachom čitateľského zabudnutia. Áno, vzťahy matiek a dcér dokážu ublížiť na celý život, a snáď sa autorke týmto spôsobom podarilo zo seba dostať čo-to z tých problémov. Avšak, dúfam, že nabudúce siahne aj po väčšom formáte, a zároveň aj po iných námetoch.
Svoj podiel noci niesť
Mariana Enríquez
Do tejto knihy sa mi až tak nechcelo, lebo magreal z Latinskej Ameriky nie je moja šálka kávy, ale tak ako mi sadla Alende, tak mi sadla aj Enriquez.
Máme tu dve hlavné postavy- Juana a Gaspara- otca so synom. Argentína a jej ukážka spoločnosti v priebehu desaťročí 20.storočia, od diktatúry až po výskyt AIDS, či zlatých deväťdesiatych rokov.
Ale nebol by to magreal, aby sa tam neobjavila Temnota, rituály, tajné spolky, čierna mágia, smrť, mučenie, a iné krvilačné zverstvá, ktoré sú akousi alegóriou fungovania argentínskych nálad v spoločnosti a politike. Knihu môžete čítať len ako dobrodružnú, ale i ako politickú, kľudne ako alegóriu na ľudstvo, či psychologickú o zložitom fungovaní medzi otcom a synom.
Temné, ale ľahko čitateľné. Dlhé, ale rýchlo ubúdajúce. Mnohovýznamové a mnohovrstevnaté tak, ako to mám rada. A odkiaľ viem, že sa mi kniha dostala pod kožu? Keď sa mi o nej aj sníva, a verte mi, že o tejto snívať nechcete! Odporúčam!
Psychológia pre milujúcich rodičov
Jana Bašnáková
Psychologických kníh pre prvorodičov je ako maku, ale takých, ktoré sú dobré, empatické a ešte ich aj napísali našinci je ako šafranu. Táto je jedna z nich!
Veľmi ľudsky, po lopate, avšak s láskou a rešpektom napísané najbežnejšie okruhy prvého roka dieťaťa a rodičov, akými sú spánok, výživa, komunikácia, rozvoj dieťaťa, atď. Ale nezabúda ani na mentálne zdravie rodičov a dokonca hovorí aj o jednorodičoch, keď je rodič na výchovu sám. Budete mať pocit, že sa k vám prihovára osoba, ktorej na vás a na vašom dieťati záleží. To všetko preto, aby ste sa čo najviac naladili na svoje dieťatko, a čo najviac mu porozumeli v tých prvých mesiacoch, keď sa ešte aj rodič len stáva rodičom.
Kniha teda mapuje prvý rok dieťaťa od narodenia. Číta sa naozaj ľahko s porozumením.
Ja som ju čítala až pri druhom dieťati, ale ak preferujete rešpektujúci a empatický rodičovský prístup, a tieto smery vám nie sú cudzie, tak si aspoň zopakujete tieto poznatky. Podľa mňa ideálny darček práve prvorodičom! A ešte dodám, že sa tu riešia psychologické témy, takže nie je to ten typ knihy, ktorá vám napíše ako prebaľovať, či koľko dupačiek kúpiť dieťaťu. Odporúčam!
Chladné srdce
Natalia Ginzburg
Sú knihy, o ktorých viete, že vám sadnú. A o tejto som mala presne také intuitívne tušenie. Ginzburgová- rovesníčka Elsy Morante a obe inšpirácia pre Elenu Ferrante. Toto proste muselo sadnúť!
Sama autorka v úvode píše, že tento príbeh písala v nešťastnom období, a keby možno nebola taká nešťastná, tak je príbeh lepší. A príbeh začína dosť kataklizmaticky- hlavná postava strieľa svojho muža do hlavy, presne medzi oči.
V krátkej novele sa retrospektívne dozvedáme o udalostiach vzniku tejto manželskej tragédie. Jednoduchý, úsečný jazyk korešponduje s inteligenciou hlavnej postavy, ktorá sa v sebe neustále nimrá ale bez efektu na svoje sebauvedomenie a zrenie.
Nadčasové (originál je z roku 1947) a za mňa extrémne feministické vzhľadom na vek svojho vzniku. Odporúčam!
Zbytočné pohyby
Tereza Oľhová
V poslednom čase čítam veľa súčasnej slovenskej literatúry. Niektoré z tých kníh dostali ocenenia, niektoré čitatelia chválili, ale ja som mala s mnohými problém - to, že boli poviedkové. V Zbytočných pohyboch som konečne dostala to, po čom mi srdce túžilo, a to bol román.
Máme tu hlavnú postavu Luciu, ktorá má českého manžela Pavla a dve malé deti s rozkošnými menami Berta a Diviš. Lucia sa po materských a rodičovských snaží dostať späť do hereckej brandže, ale okrem dabingových rolí sa jej už nedarí dostať na tie dosky, ktoré znamenajú svet. A ona je v celku spokojná, fajn manžel, zdravé deti a predsa tam nejaký čertík Bertík hlodá jej zvedavosťou a pocitom menejcennosti "len" matky, a tak začína svoj nevinný flirtík s kolegom. Začína ten flirt ona? Alebo po celý čas tiahol opraty jej nadriadený? A je to vôbec kniha o nevere? Alebo skôr o súčasnom obraze ženy, ktorá musí uspieť v škôlke, na ihriskách, v domácnosti, aj v práci?
Román mi poskytol zaujímavé námety na premýšľanie, ako chce byť každý aspoň raz za čas chcený a ako tá samotná predstava dokáže človeka v zrušiť možno viac, ako tá druhá osoba.
Čítanie ľahké, plynulé, dialógy svieže. Ak by som chcela byť hnedopich, tak tie dialógy šli na úkor popisu. Dokázala som si ich viac predstaviť v rámci divadelnej hry alebo filmu, ako do knihy, pretože tam chýbal väčší priestor na popis atmosféry a hutnejšieho opisu vnútorného prežívania postáv. Ale inak odporúčam a veľmi chválim fyzické zhotovenie knihy spolu s pohyblivými obrázkami.
Dôvod na radosť
Soňa Uriková
Ďalšia poviedková od súčasnej autorky Soni Urikovej.
A síce, kniha má pozitívny náboj v názve, avšak poviedky šťastnými nie sú.
Stretávame sa tu hneď na začiatku s jemne vyhorenou matkou, ktorú dráždia slimáky, alebo s malou Marikou, ktorá to asi v živote nebude mať najľahšie vzhľadom na primitívne prostredie, v ktorom vyrastá. Poviedok je málo, kniha je útla, prečítate ju ku káve a koláču.
Rada by som do budúcna od autorky prečítala niečo veľkoformátovejšie. Takto som dostala chuťovku, že Uriková písať vie, ale chcem hĺbku, román, prepracovanosť!
Dom pre jeleňa
Dominika Moravčíková
Túto jeseň fičím na vlne súčasných autoriek a nemohla som vynechať ani Dom pre jeleňa od Dominiky Moravčíkovej.
Poviedky sú ladené ľudovo, často sa odohrávajú na dedine s magicko-realistickým pozadím. Do toho folklórne prvky, povery, príšery, ľudová slovesnosť tu nechýba.
Čítalo sa to dobre, ale po pár týždňoch si pamätám už len zo dve poviedky. Tú o vlkoch a tú poslednú, ktorá nesie aj názov knihy.
Opäť zopakujem svoju myšlienku pri čítaní súčasných slovenských autoriek- prosím, už žiadne ďalšie poviedky. Kľudne buďte smelé, odvážne a skúste zrealizovať aj nápad s napísaním románu. Poviedkových kníh už na tuzemskej scéne bolo dosť.
Dospělí lidé
Marie Aubert
Marie Aubert a jej Dospělí lidé. Malá chata v Nórsku, kde sa každoročne stretáva na veľkej dovolenke "takmer štyridsiatnička" Ida, ktorá je večne single, jej matka a otčim, ale aj jej sestra s manželom a jeho malou dcérkou z predchádzajúceho vzťahu. A tu vám začína kamikadze-cirkus-dráma-telenovela ako vyšitá!
Ide o to, že ženské hrdinky tohto príbehu sú dosť vyšinuté. Hlavne Ida a jej matka, teda. Matka trpí klasickou narcistickou poruchou osobnosti, ale ani jej dve dcéry za ňou nezaostávajú. Do toho sa družia témy ženstva, vzťahov, materských pocitov, ale i sesterská nevraživosť či rivalita.
Napriek tomu si myslím, že v niektorých črtách postáv sa nájde každý. Pretože nie sme večne nesebeckými a večne dobroprajníkmi. Občas ubližujeme práve tým k nám najbližším.
Postavy vám sympatické nebudú, ale bola som tak prikovaná k čítaniu, že som túto útlu knihu dala za večer a prijala by som ju aj oveľa dlhšiu a viac vyšperkovanú Idu, pretože som naposledy o takej potvore čítala v Micenkovej Krv je len voda v postave matky. Odporúčam každému, kto sa nebojí nesympatických postáv a kto rád číta o drámach v iných rodinách.
Děti vybíravé v jídle: Základní postupy pro rodiče dětí nejen s PAS
Laura J. Seiverling
Neviem si v domácom prostredí predstaviť takýto typ stravovania. Autori nám predostria 4 alternatívy stravovania, ktoré odporúčajú používať čo najstriktnejšie a najvernejšie vzhľadom k ich odporúčaniam. Avšak, neuroatypické deti nemajú problém len so skúšaním nových vecí v zmysel ovocie a zelenina! A väčšina alternatív bola o tom, že narežte dieťaťu na čo najmenšie kúsky ovocie alebo zeleninu, ktorú neje. Kúsok znamená vo veľkosti semienka ryže. Povedzte mi, ako narežete na kúsok veľkosti ryže napríklad polievku? Alebo omáčku? A pod. Zaujímavé, ale mám svoje výhrady a doma nepoužijem ich striktné plány.
Rozvod
Moa Herngren
O tejto knihe som veľa nepremýšľala- nádherná kvetinová obálka, nejaký rozvod ako názov, OK, stačí mi to, povedala som si a už ju aj požičiavala z knižnice. Ci pána! Ale, že som dobre spravila, lebo o nej príliš málo počuť!
Moa Herngren bude vo Švédsku asi dosť známa. Píše knihy, scenáre k seriálom, ale strúhla si aj šéfredaktorku Elle a pravidelne prispieva svojimi článkami aj do novín a časopisov.
Rozvod je kniha o Bey a Niklasovi, párik 40+, ktorý už má veľa manželského života za sebou, dve dospievajúce dcéry, dizajnérsky byt v super štvrti v Stockholme, a tak ďalej. On lekár, ona programátorka v Červenom kríži. Svokrovci, ktorí bývajú na ostrove, kde trávia každé leto. A mimochodom, Bea má fantastický vzťah aj so svojou svokrou, ktorú pokladá priam za matku. Príliš pekné, aby to bola pravda? Presne tak- je to príliš dokonalé, a to až tak, že jeden večer Niklas nepríde domov, a ani ten večer ďalší. A vôbec, chce sa z ničoho nič rozviesť...
Kto je "na vine", kto za všetko môže. Postupne v knihe spoznávame perspektívu oboch protagonistov, a fakt vám garantujem, že v niektorých oblastiach partnerského života sa nájdete viacerí.
Dielo Rozvod je súčasťou väčšej trilógie, ku ktorému ešte patra knihy Svokra a Súrodenci. A som veľmi zvedavá, či sa takisto preložia aj do našich končín.
Veľmi aktuálna súčasná vzťahovka o živote po 'happily ever after'.
Pre Emily
Katherine Slee
I have this thing with obálky... A ďalšia kniha, ktorú som čítala len kvôli nej. A kým pri Rozvode od M. Herngren to bola trefa, tak o tejto vám poviem rovno, aby ste ju ani nečítali. (a hej, cením prácu každého, kto sa na knihe a preklade podieľal, ale keď je zlé samotné písanie, tak tomu nepomôže nič, možno jedine pekná obálka). #sorrynotsorry
Príbeh je o Emily (nie, nie z Paríža), ktorú v detstve poznačí ťažká nehoda a ona sa pred svetom ukrýva u svojej starej mamy, ktorá je mimochodom úspešná autorka detských kníh, ktoré jej vnučka Emily zas úspešne ilustruje. Ibaže, stará mama Emily opúšťa a necháva za sebou akúsi hru na hľadanie pokladov, aby Emily konečne po rokoch našla samu seba.
Nedotiahnuté popisy, vhodenie čitateľa do deja bez vysvetlenia súvislostí. Ak ste priemerne inteligentný človek, tak si tie súvislosti dáte dokopy aj samy, ale chcem k tomu motiváciu, a tu sme žiadnu nedostali. Nemastné aj neslané, motívy konštruované okato, umelo, len aby to sedelo k pointe diela. Žiadna komplexnosť ani rafinovanosť. Škoda, možnosti postáv sľubovali mnoho...
Černý písek
Cristina Cassar Scalia
Opäť dávam do pozornosti nové české vydavateľstvo Meridione, ktoré sa špecializuje na preklad hlavne juhoeurópskych, zatiaľ teda talianskych diel.
Černý písek je detektívna séria na čele so šéfkou kriminálky Vaninou Guarassi z Katánie (Sicília). A síce nie som bežnou čitateľkou detektívok, ale anotácia tejto knihy ma zaujala natoľko, že som si knihu kúpila.
Kniha sa ničím neodlišuje od tých bežných detektívok, avšak mala zopár motívov, ktoré mi ulahodili:
- odohráva sa v septembri ako práve teraz
- dej je na Sicílii, na ktorej som ešte nebola a aj touto knihou sa táto destinácia dostala na môj bucket list
- hlavná hrdinka je žena-detektívka a ešte k tomu setsakra chytrá , a to moje femi srdce má rado
- Vanina miluje dobré jedlo a na Sicílii ich nie je núdza (trošku ma však iritoval fakt, že Vanina sa napcháva, ale podľa slov postáv, ktoré Vaninu hodnotia je i tak sexy so super postavou)
Jaj, a ešte niečo k zápletke: v jednom honosnom dome objavia vyše 60-ročnú mŕtvolu, kde vôbec ťažko určiť, či sa jednalo o ženu či muža. Či v tom mala prsty mafia alebo ako to celé bolo, to už nechám na vás!
P. S. Narcistické okienko- vraha som odhalila hneď.
Kniha krve
Kim de L'Horizon
Knihu krvi som videla na mnohých instagramových miestach, ktoré sa vyznačujú čitateľskou kvalitou a dobrým vkusom pri výbere kníh.
Keď som ju začala čítať, dosť ťažko sa mi do nej dostávalo. Najprv mi v niečom veľmi pripomínal Oceana Vuonga a jeho prozaický debut Na zemi jsme na okamžik nádherní. A potom som sa ponárala a ponárala a Kim ma zvábil. Neviem, aké je to necítiť telo, nevedieť či sa cítite viac ako žena či muž, ku komu vlastne sexuálny apetít cítite, ale Kim vám predostrie svoj obraz, svoje vnímanie.
Kim je malý pavúčik, ktorý veľmi umne rozpriadol svoje siete príbehu. Pretože jeho príbeh nie je len o ňom- namotal tam ďalšie príbehy a motívy o minulosti, rodiny, ženách v jeho rodine, o traume, o genealógii duba, o matke, starej mame, materinskom jazyku, o vzdelaní, postavení žien, ale i o hľadaní či nájdení jeho vlastnej identity.
Inšpiratívne, oči otvárajúce, svieže.
Jahniatko a grandi
Jaroslava Blažková
Už na jar ma zaujala kniha Jaroslavy Blažkovej Nylonový mesiac, ktorý bol onoho času (rok vydania 1961) dosť kultovka- o babe, ktorá si užíva život i sex a nemá problém dať košom týpkovi (videla som tam aj podobnosti s F. Saganovou) . Potom som si dala od autorky Happyendy, ktoré napísala o viac ako 40 rokov neskôr, kde už cítiť odžité roky a jej životný náhľad. A tak som začala zháňať Jahniatko a grandi, ktoré bolo dosť ťažkým orieškom, keďže v Česku bol dostupný len český preklad. Ale ako vidíte, nakoniec sa podarilo!
Jahniatko a grandi sú zbierkou poviedok. Ak by som mala vyzdvihnúť hlavné motívy, tak by som povedala, že nevyumelkovanosť a ostré videnie detstva, keď dokážete ešte veľmi kontrastne rozlíšiť, čo je dobré a zlé. Vo veľa poviedkach sa objavujú deti, resp. dospievajúci, ktorí riešia svoje rodinné peripetie akými sú generačné rozdiely, súrodenecké vzťahy, prvé lásky. Nie nadarmo, kniha je primárne venovaná pre deti a mládež, ale nič sa nebojte, aj keď máte o pár krížikov viac (aj o oveľa viac) - poviedky so svojimi zápletkami sú nadčasové a obstoja aj v dnešných časoch, ak privrieme trošku očko nad dobovými reáliami.
Veľmi oceňujem text na záložke prebalu, ktorý napísala sama autorka, ktorá je napísaná milým, vtipným spôsobom, kde sa Blažková prihovára k čitateľovi a dokonca sa ospravedlňuje čitateľovi, v prípade, ak sa mu kniha nebude páčiť.
Viac Blažkovej do našich knižníc!
Láska za mizerných dní
Ewald Arenz
Ewalda Arenza som pri jeho prvom preloženom diele, Staré odrůdy, chválila. Potom som si dala Velké léto, a hej, bolo to tiež fajn. Nuž, a máme tu jeho Lásku za mizerných dní, a ja ho začínam mať po krk!
Ale pekne po poriadku- príbeh je o Clare a Eliasovi, o ktorých anotácia hovorí ako o ľuďoch v zrelom veku. Prosím pekne, Elias má 37 a Clara zhruba o 10 rokov viac. A títo dvaja v tomto "zrelom veku" objavujú svoju prvú veľkú lásku. Celé sa to odohráva na jar, kde autor umne popísal pučiace stromy, kvety, prebúdzajúcu sa prírodu.
Autor má byť však podľa mňa inovujúci, a v každom svojom diele skúsiť vybočiť zo svojej comfy zóny. A pán Ewald sa drží svojho predpísaného scenára- konkrétne ročné obdobie (Staré odrůdy na jeseň, Velké léto v lete a táto kniha na jar, už mu chýba len zima), v ktorom začne nejaký vzťah idylicky, aby sa to potom pri najmenšom a totálne bizarnom konflikte vyeskalovalo do rádoby zvratu deja, a aby sa potom vo finále všetci zmierili a žili šťastne na veky vekov.
Príliš predvídateľné, príliš čiernobiele, vedľajšie postavy len ako podmaz k rozmarom postáv hlavným. V rámci popisov ročných období, veľmi príjemné, aj sa to celé rýchlo a dobre čítalo, len som Arenza a jeho štýlu taká prejedená. Ak však, máte chuť na relaxačné čítanie, pri ktorom vypnete, tak kniha bude taká ideálna víkendovka.
Len trochu v poriadku
Jana Varcholová
Zbierka poviedok od Jany Varcholovej mi jej prvými stránkami v niečom veľmi pripomínala Duša Martinčoka a jeho Niekto sa nájde. Možno hneď tou prvou poviedkou o babe, ktorú z osamelosti otravuje jej staršia pani suseda.
Potom poviedočky prerastali do pomaly bizarných, až som pri niektorej, hej, tej o Cinkotovi, pozerala, že haló, čo to akože má byť?!
Poviedky o stratených miléniáloch, ktorí už budú mať pomaly 40, aj 45 a ešte vždy sa tak úplne nenašli. A možno, my všetci, miléniali, aj ne-mileniáli, sa budeme hľadať do konca našich dní...
Príjemné, oddychové, dobre sa to číta, expresívne výrazy nevadia, na druhú stranu, Pulitzera neočakávajte. A ja viem, že aj poviedky môžu byť master žáner (viď Čechov či Lucia Berlin), ale ja chcem napríklad aj od tejto autorky román! Prepracovanosť, rafinovanosť, hlbší ponor do postavy či príbehu na väčšom rozsahu.
Smrť panien
Jeffrey Eugenides
Smrť panien bol onoho času filmová kultovka, ktorú som ako decko nemala možnosť pochopiť. Až o dosť neskôr som sa dozvedela, že film bol natočený podľa knižnej predlohy Eugenida.
Kniha je o piatich sestrách, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú zabiť. Avšak, samovražda nie je jediným motívom knihy. Jedná sa o alegóriu smrti americkej strednej triedy, o neschopnosti pochopenia starých a mladých navzájom, o veľmi zvláštnu percepciu rozprávača, ktorý hovorí v množnom čísle a sleduje život a osudy piatich sestier. Avšak, rozprávač je vždy len mužom, ktorý pozoruje dievčatá z diaľky. Tým pádom, čokoľvek vidí, je len skreslenie reality dievčat. Vníma ich len povrchovo, možno povedať sexisticky a síce sa snaží, ale skutočné hlasy žien k nemu nedoľahnú. Mužský rozprávač sa v rámci nostalgie, keď sa neustále vracia k smrti dievčat, snaží zbaviť zodpovednosti za svoj život, pretože čokoľvek sa s rozprávačom stalo, je len dôsledok smrti piatich panien.
A čo tie samovraždy spôsobilo? Spoločnosť? Prehnane kontrolujúci rodičia? Sexuchtivý mužský neosobný rozprávač, ktorý dievčatá znížil len na objekt túžby? Znížená hladina serotonínu? Náboženský okultizmus? Vysvetlenie už nechám na prečítanie každého z vás, respektíve na vytvorenie mienky každého z vás.
Veľmi zvláštny, nevšedný počin. Čítalo sa to ťažko, priam som cítila hnilobný zápach z domu Lisbonovcov, tak ako ho cítili aj neosobní mužskí rozprávači tohto príbehu. Z nejakého dôvodu mi kniha pripomínala Piknik na Hanging rock možno to bolo rádoby štýlom akoby sa jednalo o skutočný príbeh, alebo tou stiesnenou atmosférou, keď viete, čo sa stane, ale i tak do poslednej minúty veríte v opak. Rozhodne nie pre každého a ešte viac rozhodne odporúčam čítať medzi riadkami.
Večerný nepokoj
Marieke Lucas Rijneveld
Jas sa na rodinnom statku niekde na vidieku v Holandsku snaží vyrovnať so stratou v blízkej rodine. Avšak tvrdé kalvínske vierovyznanie spolu s bohatým prežívaním hlavnej hrdinky vyúsťujú v zvláštne zvrátenosti, ktoré mi pripomínali Betónovú záhradu od McEwana.
O knihe sa popísalo mnoho. Veľakrát sa aj preložila a vyhrala rôzne ocenenia. Jazyk a hlavne metafory veľmi originálne a nevšedné, verím, že preklad bola riadna fuška. A veľmi nevšedným je aj popis a vnútorné premýšľanie Jas- na jednu stranu vycibrený opis ľudí, sveta, atmosféry. Na druhú stranu neuveriteľná naivita, čomu sa ani nečudujem, keďže má Jas len 12 rokov.
Kniha o strate, o extrémnej viere, o neschopnosti otvoriť sa v najbližšej rodine, o zverstvách a krutostiach detí, o (ne)láske v rodinách. A len sa pýtam, čo to z tých detí vyrastie?!
Babylon neboli Nutnost násilí
R. F. Kuang (p)
Ďalšia pultovka, ktorú knižní fajnšmekri rozobrali a vychválili do nebies. Budem k nim patriť aj ja? Dlho som sa na to pýtala, a keďže som hypeu neverila, počkala som si na e-výpožičku z knižnice. Pretože síce obal pekný, ale tá hrúbka vážení, tá hrúbka...
V prvom rade poviem - nie som čitateľ fantasy. V tomto som ako také malé hlúpe vajíčko uvarené natvrdo, ktoré za všetkým hľadá logiku nášho sveta, a má neustále tisíce otázok, ktoré mi zostávajú nezodpovedané, pretože by na to v knihe nebol priestor.
Kniha je o paralelnom svete odohrávajúcom sa v Oxforde, cca v roku 1837. Všetko je viacmenej ako v našich časoch, ale jedna fakulta sa venuje prekladaniu, a medzi inými aj špeciálnej aktivite, kde na základe dvoch párových prekladových slov dokážu daní prekladatelia trošku "čarovať". Hlavná postava Robin Swift pochádza z Číny a skrze jeho oči spoznávame ostatných prekladateľov, ktorí študujú v "Babylone", ale i názory autorky o vykorisťovaní, utláčaní a nadvláde jednej krajiny, ktorá ťaží z chudoby a utrpenia napríklad spomínanej Číny. Uff! Poďme najprv na plusy:
+ svet a fungovanie prekladateľských zvitkov - veľmi zaujímavé a nevšedné podanie
+ láska ku knihám, prekladom, jazyku
+ a to je za mňa všetko #sorrynotsorry
Všetko ostatné bolo chabé, chabé, pochabé. Plytké, čiernobiele postavy. Postava Robina na začiatku vykreslená s takými podrobnosťami, že ani JKR do takých podrobností nešla u Harryho. Celá tá mágia bola príliš málo, na to, aby ma držala vyše na 500 stranách - áno, síce prekladateľské zvitky poháňali parný stroj, a lode a delá, ale setsakra, mohli mať za mňa väčší podiel. Celá kritika nadradenej bielej rasy, kde sa na cudzincov hľadí cez prsty mi vadila, lebo ste tam boli zaradení aj vy, lebo ste biely, a hotovo, a basta. Yellowface ma u autorky bavila viac a milovníci fantasy žánru, ktorých kniha odrovnala, tak vám poviem, nie každému to proste sadlo. Keď už fantasy, tak Svet rieky od Farmera či Erikson a jeho Malazská ríša. A keď dark academia, tak Tartt a jej Tajná história. A keď láska k prekladom, tak zo zahraničných Mercier a jeho Váha slov či naša Farkašová a jej Scenár. Tak!
