adorjas
komentáře u knih
Pediatrička
Andréa Del Fuego
Milujem niečiernobiele postavy v knihách, ale je len málo kníh, kde dostanete výslovne čiernu postavu. Aj keď sa postupne v knihe dozvedáme viac o charaktere pediatričky, a že možno má aj zopár svetlejších stránok, ale rozhodne sa jedná o čiernu postavu. A to je tak svieže, nevšedné a úprimné, že som bola rada.
Kočka a město
Nick Bradley
Toto bolo milé dielko- toto je oddychovka podľa môjho gusta. Autor, podľa môjho názoru, skvelo vytienil japonskú náturu a charakter, človek by ani nepovedal, že to písal neJaponec. Odporúčam!
Muž z vysokého zámku
Philip K. Dick
Pokladám sa za zdatného čitateľa, ale pri tejto knihe som si musela googliť význam, čo tým autor chcel vlastne povedať. A keďže som začala googliť a jeho významy ma zaujali, o alternatívnych svetoch a podobne, tak ma knhia nakopla aj k sledovaniu seriálu. Je to kniha, kde sa zdanlivo nedeje mnoho, ale dočítala som ju, a ešte vždy nad ňou premýšľam...
Manželky mého muže
Faith Hogan
Veľmi pozliepané, tak ako som na začiatku mala veľké očakávania, ako sa postupne zjavovali ženy, tak po prvej tretiny to zo mňa odpadlo a dočítala som so sebazeprením, že keď som si už knižku z knižnice vypožičala, tak už nech ju dočítam. Málo logické, kopa vecí zmätočná. Neni to ani oddychovka, je to len pozliepané hala-bala, aby autorka odovzdala knihu vydavateľovi načas.
Vlastní pokoje
Jana Poncarová
Fantastická inšpirácia, nielen pre píšusich autorov či už do šuflíka alebo verejne. Ale všeobecne aplikovateľné princípy notázky tvorby, kreativity vs. stíhania každodenných povinností.
Vodný hrob
Robert Galbraith (p)
Dala som to! 1000 strán v angličtine nového Cormorana Strikea od Galbraith/Rowlingovej, pretože sa mi nechcelo čakať na preklad. Pocity? Za mňa určite lepšie ako Atramantovočierne srdce. Tam ma nevtiahla téma ohľadom kreslených seriálov a sociálnych médií, hoci som očakávala opak. Naopak, o Running Grave som si hovorila, že téma náboženskej sekty a kultu okolo dievčatka, ktoré sa utopilo, pôjde pomimo mňa, a nakoniec nešla. Dej ma do seba vtiahol, aj keď Rowlingová rozohráva fakt pomalú hru na tej svojej stranáži (fyzická kniha váži viac ako 1 kg ). Trošku ma štvalo rozuzlenie, prišlo mi to také hop-šup spískané, a hlavne celý čas som si myslela, že sa bude jednať o poslednú časť série, ale nie- malo by byť 10 dielov (toto je 7.časť). Ale zase: relaxačné, človek pri tom vypne, číta sa to dobre, chémia medzi Robin a Cormoranom fičí, tak fajn, pôjdem aj do osmičky.
Sestry Blueovy
Coco Mellors
Kníh s motívom štyroch sestier sa momentálne roztrhlo vrece, a nemohla tomu uniknúť ani hyperhypeovaná Coco Mellors!
Jedná sa o druhotinu autorky (tá prvá je Cleopatra a Frankenstein, preložená už aj do našich končín), ktorú písala oveľa kratšie ako svoj spomínaný prvý debut. (Mnoho čitateľov sa sťažuje, že to bolo cítiť. Takisto mnoho čitateľov sa delí na dva tábory - ak sa im páčila jedna jej kniha, tak tá druhá nie a vice versa.)
Blue sisters, alebo teda 'Sestry Blueové' hovorí o príbehu štyroch sestier- Avery, Bonnie, Nicky a Lucky. Už anotácia prezrádza, že jedna zo sestier už nie je medzi živými, a my sa postupne dozvedáme, okrem toho, čo sa stalo, aj to, aké sú jednotlivé sestry so všetkými ich farbami. Rozhodne nie sú čiernobiele, a keď si už hovoríte, že aj táto postava je strašná, tak spraví alebo povie niečo, keď si naopak poviete, ej, tá je super!
Coco Mellors načrtla skvelo tú dynamiku vzťahov medzi viacerými súrodencami. Sama pochádzam z troch sestier, v mnohom som nás spoznala, aj keď sa tu jednalo o sestry počtom štyri. Láska, nenávisť, keď v jednej chvíli ste zadobre s jednou, o pár sekúnd sa to zvrtne, a vy ste naopak kamoška s tou druhou. Fakt to tak je!
Do deja som sa potrebovala trošku dostať (a nemyslím, že to bolo len čítaním v originále). Autorka píše minimálne o popise charakterov originálne a nevšedne. Ale u mňa to najviac vygradovalo až ku koncu, kde: bacha, SPOILER - prebehne istá sesterská výmena názorov (a presne takto to poznám aj ja).
Opäť mnoho aktuálnych tém- súrodenectvo, či to, ak sa s niekým narodíte rovnakým rodičom do rovnakej domácnosti, znamená doživotný vzťah. Ale i queer tematika, závislosti, choroby, dysfunkčné rodiny, kde vás nemuseli biť alebo inak týrať, a predsa sa správanie vašich rodičov na vás doživotne podpíše... Vydarený contemporary román. Neviem, či si postavy budem pamätať aj o rok, a myslím, že kniha nechytí literárne ocenenia, ale koniec koncov pri knihe to nie je len o tom. Táto mi rozšírila obzory ohľadom súrodeneckej lásky a naučila som sa z nej niečo o sebe, a aj o mojich sestrách.
Honzlová
Zdena Salivarová
Akože viete, je veľa kvalitných českých autorov z tohto obdobia, ale vždy píšu z pohľadu muža, hlavná postava muž. A ja tak tlieskam, že tu máme Janičku Honzlovú a jej vnímanie sveta, zmysel pre spravodlivosť a morálku, a hoci nechcene, ale i tak zbrojaca proti systému a totalite. Odporúčam!
Jiskra
Linda Boström Knausgård
Konečne som zdolala Môj boj 1 od Karla Oveho a prišlo mi fér prečítať si niečo aj o tej druhej strane. Neviem, či by som o tejt oknihe napísala, že bola umelecká, aj keď sa o ao autorka svojím prelínaním časov a popismi snažila. Mne z toho vzišlo to, že sa setsakra snaží so svojou zdedenou chorobou bojovať a ukázať svoje myslenie a pohnútky a za to jej tlieskam. Práve takejto osobe muselo byť asi ťažké, keď o sebe čítala potom u svojho manžela...
Filmové povídky
Ingmar Bergman
Čítala som len Scény z manželského života a zatiaľ ma na zvyšok osadenstva knihy navnadili. Aktuálne a medziľudské vzťahy, ktoré riešili ľudia pred X rokmi, sú aktuálne dodnes.
A jestli umřeli, žijí tam spolu dodnes
Margaret Atwood
Akože fajn, ale bavili ma len časti, a to konkrétne začiatok a koniec- t.j. poviedky o Nell a Tig. Strata milovanej osoby autorky bola plne precítená a skvelo podaná.
Jak milovat svoji dceru
Hila Blum
Čítala som tesne pred podobnou knihou inej izraelskej autorky (Tam, kde číha vlk). Tam sa jednalo o vzťah matky so synom, tu máme vzťah matky s dcérou. Rozhodne musím povedať, že obe knihy boli dobré, ale ak by som si mala vybrať, tak táto zo spomínaných dvoch bola lepšia. Znepokojivá atmosféra, kde sa nič nedozviete. A po celý čas vnímate iba perspektívu matky, ktovie, čo by sme sa dozvedeli, kebyže prehovorí dcéra. Odporúčam!
Tam, kde číha vlk
Ajelet Gundar-Gošen
Kniha, o ktorej slovenské knižné instagramy popísali už mnoho, vyzerá na prvý pohľad útlo, ale ukrýva v sebe nespočetné množstvo tém. Už len tá úderná veta na začiatku...
Príbeh o matke, ktorej mladý pubertálny syn je podozrivý z vraždy. A aby toho nebolo málo, tak on je židovský prisťahovalec a mŕtvy je mladík hlásiaci sa k IS. Autorka to však zamotala ešte viac, a stretávame sa tu s motívom prisťahovalcov v USA, ich kastovaním, ale i kritikou toho, prečo sa vôbec táto rodina chcela z rodného Izraela odsťahovať do 'El Dorada' zvanom Amerika. Vzťahy matky so synom, matky, ktorá sa rozhodla zostať v domácnosti, jej vzťahy s rodnou krajinou a rodinou, ktorá tam zostala, ale aj svet startupov a korporátov v Silicon Valley.
Práve dej okolo korporátov bol trošku pritiahnutý za vlasy. A mala som zopár pripomienok aj k hlavnej postave matky, ktorá mala občas priam supermanovský zrak a sluch.
Napriek mojim menším výtkam, veľmi čitateľné, zaujimavé. Odporúčam!
Tahle kniha ti změní život
Aleš Palán
Palánove rozhovory so samotármi som odporúčala všade, a teraz tu mám jeho najnovší počin - rozhovory s ľuďmi, ktorým nejaká kniha zmenila život. Neočakávajte vždy nejaké high literature (a ani Bibliu!). Niekomu zmenil život naruby Paulo Coelho, niekomu básnik Jiří Orten, a tak vôbec, skrze rozhovory s ľuďmi spoznáte iné životné osudy, čo ich formovalo, kto sú, a kde sa momentálne v chaose menom život nachádzajú.
Ja som bola spokojná, opäť som dostala svoje obľúbené motívy o rozmanitosti, a predsa homogenite ľudského spoločenstva. Odporúčam!
Zakázaný deník
Alba De Céspedes
Elektronické knihy nikdy nemajú taký dosah na tejto sieti ako knihy fyzické. Ale pri tejto knihy zbystrite! Pretože si pozornosť zaslúži!
Alba de Cespedes je zabudnutá autorka z Talianska. Zabudnutá preto, pretože pred rokmi, za éry iného politického režimu, sa u nás vydávala, ale potom sa na ňu voľajako zabudlo. A moje nové obľúbené české maličké vydavateľstvo @nakladatelstvi_meridione napráva jej zabudnutie, a konečne vydáva jej román Zakázaný deník.
Román je napísaný vo forme denníkových záznamov a píše ich matka Valeria. Tá, ktorá doteraz riešila len život manžela a svojich dvoch odrastených detí, si zrazu začne uvedomovať potrebu svojej vlastnej izby (Woolfová) na písanie, sebaaktualizáciu, pre vlastnú tvorbu. Cez jej denník spoznávame jej život, ľudí, ktorí ju obklopujú, ale i jej premýšľanie, názory či predsudky, ktoré vyplývajú z ducha doby. Román sa odohráva v roku 1950, a viete, čo je na ňom najextrémnejšie? Rola Valerie, ktorú sa spoločnosť snaží vtesnať len do role matky a manželky, je doteraz aktuálna! Áno, aj v roku 2024. Tých tém, ktoré sa tam vyskytujú je veľa. A vôbec, knihu si rozhodne prečítajte! Vrelo odporúčam! Ja som bola unesená!
História zadnými dverami 1
Slavomír Michálek
Táto kniha mi ležala na poličke rozčítaných kníh dlho, ako dôkaz slúži fakt, že túto fotkusom fotila v auguste 2023, keď som ju začala čítať! A ja sa ani nečudujem vyše 600 strán rôznych historických tém.
Prvé kapitoly začínajú veľkomoravskými témami, postupujú stredovekom až sa postupne dostávame k novoveku. Takisto, väčšina kapitol pojednáva o uhorských/slovenských dejinách, ale nájdeme zopár častí aj zo zahraničia.
Rozhodne to nie je kniha na jeden záťah. Skôr také občasné vychutnávanie jednej-dvoch statí, keď má človek chuť na históriu. Občas prešpikovanú udalosťami, ktoré hýbali svetom, ale i pikoškami, o ktorých sme sa na dejepise neučili.
Kniha poteší knihomoľov milujúcich dejiny, ale i občasných sviatočných čitateľov, takže za mňa ideálny darček či už na prichádzajúce Vianoce alebo na nejaký sviatok.
Mimochodom, táto edícia už má podobu niekoľkých vydaných dielov, takže máte aj možnosť vytvorenia zbierky, ktoré sa budú pekne vynímať na poličke.
Mňa osobne najviac bavili pikošky hlavne z novodobejších dejín, napríklad aj o tom ako komunistickí funkcionári kradli kožuchy (okrem iného). Ale zaujali ma aj informácie ako sa u nás prechádzalo z ľavostranného šoférovania. Alebo Jesenský a jeho trefné komentovanie politiky prvej republiky. Či flirtovanie Štefánika. Odporúčam!
Intermezzo
Sally Rooney
Téma bratských vzťahov ide pomima mňa v rámci výberu kníh, ale keďže je to Rooney, tak som si dala výnimku. A nakoniec neľutujem, aj keď to bol boj až do polovice... Ale pekne po poriadku...
Najnovší počin Rooney je o vzťahu bratov Petera a Ivana, ktorých delí značný vekový rozdiel a spoznávame sa s nimi v okamihu ich životného "intermezza", keď sa vyrovnávajú so smrťou svojho otca po chorobe.
Atmosféra je relatívne komorná- okrem dvoch bratov sa tu vyskytujú viacmenej už len tri postavy, Margaret, Silvie a Naomi. Ako vždy, hlavný prím vedú konverzácie a dialógy, hoci sa bratia stretnú počas celého dlhého románu len trikrát (a aj to s riadnou kataklyzmou).
Román beží v troch perspektívach - prvým je myšlienkový prúd staršieho brata Petra, druhým je racionálny hlas mladšieho šachistu Ivana, a tretím je hlas Margaret (ale ten je v menšine, ani neviem, prečo ju autorka tam vložila). Čitatelia knihu prirovnávajú k Bratom Karamazzovcom, ale to sa mi zdá trošku prehnané. Napriek tomu som dostala skvelý čitateľský ponor do charakteristiky psychológie postáv. Na môj vkus tu boli ženské postavy vykreslené plocho, fakt sa viac vyhrala s mužmi.
Prečo Intermezzo čítať? Dobre vykreslené charaktery mužských postáv, zobrazenie straty blízkeho človeka, s ktorým máte konflikty, ale aj napriek tomu sa milujete, to, ako vás dokáže takáto strata rozkolísať, aj keď to navonok najavo nedáte. A to, aký prerod môže v človeku takáto strata vyvolať. P. S. Aj tak si myslím, že ak máte s autorkou hate relationship, tak váš názor kniha nezmení. Ale za mňa jeden z najzrelších počinov autorky, aj keď vždy vidieť, že autorka píše z triedy svojej sociálnej bubliny.
Svätyne
Dominika Madro
Téma materstva, neplodnosti, myjavských kopaníc, odohrávajúci sa v potatárskom období Uhorska.
Hutné, boľavé ako pastovaný med, ktorý ide ťažko nabrať na lyžicu, ale je to dobrota. Pre tých náročných...
Škoda, že sa už nedozviem viac o spôsobe písania autorky. Veľmi špecifický štýl, vety rozsekané, poprepájané s tokom myšlienok postáv.
Román sa skladá z troch príbehov - postupne spoznávame príbeh z perspektívy Rodany, mladej babice, jej muža Jaška a starej babice Višniačky. Premýšľanie postáv moderné, ale úplne si to dokážem predstaviť hoci aj do 13.storočia, len sa to do kroník a almanachov nedostalo...
Včera
Agota Kristof
Poznáte Agotu Kristof? Čítali ste jej Veľký zošit, Dôkaz, Tretie klamstvo (vydalo súhrnne Artforum v roku 2016)? Tak, okrem týchto troch noviel (ktoré sú fantastické, bolestivé, chmúrne a drsné) napísala ešte novelku Včera, ktorá sa konečne preložila do našich končín! A bacha, okrem pár divadelných hier, básní, zopár poviedok a jednej autobiografickej knihy je to všetko, čo autorka napísala. Prečo? Pretože vyhlásila, že už napísala zo seba všetko, čo chcela svetu povedať!
Novela Včera pojednáva o maďarskom emigrantovi, ktorý utiekol zo svojej krajiny po revolúcii v 1956 (podobne ako autorka). Pracuje vo fabrike vo Švajčiarsku a postupne sa spoznávame s jeho životom, myšlienkami o živote v cudzine, s ďalšími imigrantmi, náladách, postojoch. Celý svoj život hrdina hľadal lásku Linu a či ju nakoniec nájde, nechávam na čitateľovi.
Kristof nedaruje nič. Celé dielo je minimalistické, stručné, na dreň úprimné. Ani jedno slovo, veta, interpunkčné znamienko tu nie je nazmar. Všetko je presne na mieru. Nie je tu už taká drsná a nemilosrdná ľudskosť ako to bolo v jej Veľkom zošite, ale autorka zostáva verná svojmu štýlu a toto čítanie bolí a zároveň sa od neho nedá odtrhnúť.
Samotnú novelu môžeme nazvať autobiograficky ladenou, keďže autorka tiež pracovala v podobnej fabrike. V maďarčine už písať nemohla, nechcela a musela sa transformovať na francúzštinu. Možno aj tu vznikla jej stručnosť a drsnosť. A síce, píšem drsnosť, ale nečakajte žiadne zvieracie motívy alebo nadávky. Kristof to dokáže inak.
Včera vám vrelo odporúčam, ak holdujete aj temnej stránke ľudských duší, ak vám nie je cudzia melanchólia a svetabôľ.
Čepiec
Katarína Kucbelová
Sú romány, ktoré poslúžili autorovi trošku aj ako terapia, a niektoré sa vydaria zle. Našťastie, Čepiec je z toho opačného pólu!
Kucbelová napísala veľmi mnohovýznamový román - niekto v ňom môže vidieť pokus o zmierenie sa s vlastnou matkou hľadaním inej matky, niekto tam vníma popis folklóru a jeho umelé "ľudovatenie", kde si folklórne motívy čapíme kade-tade, na bankovky, na batohy, na obaly od potravín. Smutné je, že so slovenským pôvodným folklórom nemajú spoločné nič. Takisto, niekto v knihe môže vidieť príbeh východu, kde nič nie je. Okrem Bohom zabudnutých dedín a pár osád. A takisto, táto kniha môže poukazovať aj na večnú diskrimináciu bieleho, toho dobrého, obyvateľstva v porovnaní s Rómami, ktorých večne zatracujú. A čím viac na východ, tým viac... A veruže, to kľudne môže byť román o šití čepčeku, steh za stehom. Bola by som tu dlho a nestačil by mi textový editor na popis všetkého, čo táto útla kniha ponúkala.
Možno byť v inom životnom období, tak ma kniha minie a neboli by sme si navzájom sympatickí. Ale teraz sa mi žiadalo tej mnohovrstevnatosti, niečoho na pomedzí autofikcie, nahliadnutia do premýšľania autora-postavy. Odporúčam!