adorjas
komentáře u knih
Dom pre jeleňa
Dominika Moravčíková
Túto jeseň fičím na vlne súčasných autoriek a nemohla som vynechať ani Dom pre jeleňa od Dominiky Moravčíkovej.
Poviedky sú ladené ľudovo, často sa odohrávajú na dedine s magicko-realistickým pozadím. Do toho folklórne prvky, povery, príšery, ľudová slovesnosť tu nechýba.
Čítalo sa to dobre, ale po pár týždňoch si pamätám už len zo dve poviedky. Tú o vlkoch a tú poslednú, ktorá nesie aj názov knihy.
Opäť zopakujem svoju myšlienku pri čítaní súčasných slovenských autoriek- prosím, už žiadne ďalšie poviedky. Kľudne buďte smelé, odvážne a skúste zrealizovať aj nápad s napísaním románu. Poviedkových kníh už na tuzemskej scéne bolo dosť.
Dospělí lidé
Marie Aubert
Marie Aubert a jej Dospělí lidé. Malá chata v Nórsku, kde sa každoročne stretáva na veľkej dovolenke "takmer štyridsiatnička" Ida, ktorá je večne single, jej matka a otčim, ale aj jej sestra s manželom a jeho malou dcérkou z predchádzajúceho vzťahu. A tu vám začína kamikadze-cirkus-dráma-telenovela ako vyšitá!
Ide o to, že ženské hrdinky tohto príbehu sú dosť vyšinuté. Hlavne Ida a jej matka, teda. Matka trpí klasickou narcistickou poruchou osobnosti, ale ani jej dve dcéry za ňou nezaostávajú. Do toho sa družia témy ženstva, vzťahov, materských pocitov, ale i sesterská nevraživosť či rivalita.
Napriek tomu si myslím, že v niektorých črtách postáv sa nájde každý. Pretože nie sme večne nesebeckými a večne dobroprajníkmi. Občas ubližujeme práve tým k nám najbližším.
Postavy vám sympatické nebudú, ale bola som tak prikovaná k čítaniu, že som túto útlu knihu dala za večer a prijala by som ju aj oveľa dlhšiu a viac vyšperkovanú Idu, pretože som naposledy o takej potvore čítala v Micenkovej Krv je len voda v postave matky. Odporúčam každému, kto sa nebojí nesympatických postáv a kto rád číta o drámach v iných rodinách.
Děti vybíravé v jídle: Základní postupy pro rodiče dětí nejen s PAS
Laura J. Seiverling
Neviem si v domácom prostredí predstaviť takýto typ stravovania. Autori nám predostria 4 alternatívy stravovania, ktoré odporúčajú používať čo najstriktnejšie a najvernejšie vzhľadom k ich odporúčaniam. Avšak, neuroatypické deti nemajú problém len so skúšaním nových vecí v zmysel ovocie a zelenina! A väčšina alternatív bola o tom, že narežte dieťaťu na čo najmenšie kúsky ovocie alebo zeleninu, ktorú neje. Kúsok znamená vo veľkosti semienka ryže. Povedzte mi, ako narežete na kúsok veľkosti ryže napríklad polievku? Alebo omáčku? A pod. Zaujímavé, ale mám svoje výhrady a doma nepoužijem ich striktné plány.
Rozvod
Moa Herngren
O tejto knihe som veľa nepremýšľala- nádherná kvetinová obálka, nejaký rozvod ako názov, OK, stačí mi to, povedala som si a už ju aj požičiavala z knižnice. Ci pána! Ale, že som dobre spravila, lebo o nej príliš málo počuť!
Moa Herngren bude vo Švédsku asi dosť známa. Píše knihy, scenáre k seriálom, ale strúhla si aj šéfredaktorku Elle a pravidelne prispieva svojimi článkami aj do novín a časopisov.
Rozvod je kniha o Bey a Niklasovi, párik 40+, ktorý už má veľa manželského života za sebou, dve dospievajúce dcéry, dizajnérsky byt v super štvrti v Stockholme, a tak ďalej. On lekár, ona programátorka v Červenom kríži. Svokrovci, ktorí bývajú na ostrove, kde trávia každé leto. A mimochodom, Bea má fantastický vzťah aj so svojou svokrou, ktorú pokladá priam za matku. Príliš pekné, aby to bola pravda? Presne tak- je to príliš dokonalé, a to až tak, že jeden večer Niklas nepríde domov, a ani ten večer ďalší. A vôbec, chce sa z ničoho nič rozviesť...
Kto je "na vine", kto za všetko môže. Postupne v knihe spoznávame perspektívu oboch protagonistov, a fakt vám garantujem, že v niektorých oblastiach partnerského života sa nájdete viacerí.
Dielo Rozvod je súčasťou väčšej trilógie, ku ktorému ešte patra knihy Svokra a Súrodenci. A som veľmi zvedavá, či sa takisto preložia aj do našich končín.
Veľmi aktuálna súčasná vzťahovka o živote po 'happily ever after'.
Pre Emily
Katherine Slee
I have this thing with obálky... A ďalšia kniha, ktorú som čítala len kvôli nej. A kým pri Rozvode od M. Herngren to bola trefa, tak o tejto vám poviem rovno, aby ste ju ani nečítali. (a hej, cením prácu každého, kto sa na knihe a preklade podieľal, ale keď je zlé samotné písanie, tak tomu nepomôže nič, možno jedine pekná obálka). #sorrynotsorry
Príbeh je o Emily (nie, nie z Paríža), ktorú v detstve poznačí ťažká nehoda a ona sa pred svetom ukrýva u svojej starej mamy, ktorá je mimochodom úspešná autorka detských kníh, ktoré jej vnučka Emily zas úspešne ilustruje. Ibaže, stará mama Emily opúšťa a necháva za sebou akúsi hru na hľadanie pokladov, aby Emily konečne po rokoch našla samu seba.
Nedotiahnuté popisy, vhodenie čitateľa do deja bez vysvetlenia súvislostí. Ak ste priemerne inteligentný človek, tak si tie súvislosti dáte dokopy aj samy, ale chcem k tomu motiváciu, a tu sme žiadnu nedostali. Nemastné aj neslané, motívy konštruované okato, umelo, len aby to sedelo k pointe diela. Žiadna komplexnosť ani rafinovanosť. Škoda, možnosti postáv sľubovali mnoho...
Černý písek
Cristina Cassar Scalia
Opäť dávam do pozornosti nové české vydavateľstvo Meridione, ktoré sa špecializuje na preklad hlavne juhoeurópskych, zatiaľ teda talianskych diel.
Černý písek je detektívna séria na čele so šéfkou kriminálky Vaninou Guarassi z Katánie (Sicília). A síce nie som bežnou čitateľkou detektívok, ale anotácia tejto knihy ma zaujala natoľko, že som si knihu kúpila.
Kniha sa ničím neodlišuje od tých bežných detektívok, avšak mala zopár motívov, ktoré mi ulahodili:
- odohráva sa v septembri ako práve teraz
- dej je na Sicílii, na ktorej som ešte nebola a aj touto knihou sa táto destinácia dostala na môj bucket list
- hlavná hrdinka je žena-detektívka a ešte k tomu setsakra chytrá , a to moje femi srdce má rado
- Vanina miluje dobré jedlo a na Sicílii ich nie je núdza (trošku ma však iritoval fakt, že Vanina sa napcháva, ale podľa slov postáv, ktoré Vaninu hodnotia je i tak sexy so super postavou)
Jaj, a ešte niečo k zápletke: v jednom honosnom dome objavia vyše 60-ročnú mŕtvolu, kde vôbec ťažko určiť, či sa jednalo o ženu či muža. Či v tom mala prsty mafia alebo ako to celé bolo, to už nechám na vás!
P. S. Narcistické okienko- vraha som odhalila hneď.
Kniha krve
Kim de L'Horizon
Knihu krvi som videla na mnohých instagramových miestach, ktoré sa vyznačujú čitateľskou kvalitou a dobrým vkusom pri výbere kníh.
Keď som ju začala čítať, dosť ťažko sa mi do nej dostávalo. Najprv mi v niečom veľmi pripomínal Oceana Vuonga a jeho prozaický debut Na zemi jsme na okamžik nádherní. A potom som sa ponárala a ponárala a Kim ma zvábil. Neviem, aké je to necítiť telo, nevedieť či sa cítite viac ako žena či muž, ku komu vlastne sexuálny apetít cítite, ale Kim vám predostrie svoj obraz, svoje vnímanie.
Kim je malý pavúčik, ktorý veľmi umne rozpriadol svoje siete príbehu. Pretože jeho príbeh nie je len o ňom- namotal tam ďalšie príbehy a motívy o minulosti, rodiny, ženách v jeho rodine, o traume, o genealógii duba, o matke, starej mame, materinskom jazyku, o vzdelaní, postavení žien, ale i o hľadaní či nájdení jeho vlastnej identity.
Inšpiratívne, oči otvárajúce, svieže.
Jahniatko a grandi
Jaroslava Blažková
Už na jar ma zaujala kniha Jaroslavy Blažkovej Nylonový mesiac, ktorý bol onoho času (rok vydania 1961) dosť kultovka- o babe, ktorá si užíva život i sex a nemá problém dať košom týpkovi (videla som tam aj podobnosti s F. Saganovou) . Potom som si dala od autorky Happyendy, ktoré napísala o viac ako 40 rokov neskôr, kde už cítiť odžité roky a jej životný náhľad. A tak som začala zháňať Jahniatko a grandi, ktoré bolo dosť ťažkým orieškom, keďže v Česku bol dostupný len český preklad. Ale ako vidíte, nakoniec sa podarilo!
Jahniatko a grandi sú zbierkou poviedok. Ak by som mala vyzdvihnúť hlavné motívy, tak by som povedala, že nevyumelkovanosť a ostré videnie detstva, keď dokážete ešte veľmi kontrastne rozlíšiť, čo je dobré a zlé. Vo veľa poviedkach sa objavujú deti, resp. dospievajúci, ktorí riešia svoje rodinné peripetie akými sú generačné rozdiely, súrodenecké vzťahy, prvé lásky. Nie nadarmo, kniha je primárne venovaná pre deti a mládež, ale nič sa nebojte, aj keď máte o pár krížikov viac (aj o oveľa viac) - poviedky so svojimi zápletkami sú nadčasové a obstoja aj v dnešných časoch, ak privrieme trošku očko nad dobovými reáliami.
Veľmi oceňujem text na záložke prebalu, ktorý napísala sama autorka, ktorá je napísaná milým, vtipným spôsobom, kde sa Blažková prihovára k čitateľovi a dokonca sa ospravedlňuje čitateľovi, v prípade, ak sa mu kniha nebude páčiť.
Viac Blažkovej do našich knižníc!
Láska za mizerných dní
Ewald Arenz
Ewalda Arenza som pri jeho prvom preloženom diele, Staré odrůdy, chválila. Potom som si dala Velké léto, a hej, bolo to tiež fajn. Nuž, a máme tu jeho Lásku za mizerných dní, a ja ho začínam mať po krk!
Ale pekne po poriadku- príbeh je o Clare a Eliasovi, o ktorých anotácia hovorí ako o ľuďoch v zrelom veku. Prosím pekne, Elias má 37 a Clara zhruba o 10 rokov viac. A títo dvaja v tomto "zrelom veku" objavujú svoju prvú veľkú lásku. Celé sa to odohráva na jar, kde autor umne popísal pučiace stromy, kvety, prebúdzajúcu sa prírodu.
Autor má byť však podľa mňa inovujúci, a v každom svojom diele skúsiť vybočiť zo svojej comfy zóny. A pán Ewald sa drží svojho predpísaného scenára- konkrétne ročné obdobie (Staré odrůdy na jeseň, Velké léto v lete a táto kniha na jar, už mu chýba len zima), v ktorom začne nejaký vzťah idylicky, aby sa to potom pri najmenšom a totálne bizarnom konflikte vyeskalovalo do rádoby zvratu deja, a aby sa potom vo finále všetci zmierili a žili šťastne na veky vekov.
Príliš predvídateľné, príliš čiernobiele, vedľajšie postavy len ako podmaz k rozmarom postáv hlavným. V rámci popisov ročných období, veľmi príjemné, aj sa to celé rýchlo a dobre čítalo, len som Arenza a jeho štýlu taká prejedená. Ak však, máte chuť na relaxačné čítanie, pri ktorom vypnete, tak kniha bude taká ideálna víkendovka.
Len trochu v poriadku
Jana Varcholová
Zbierka poviedok od Jany Varcholovej mi jej prvými stránkami v niečom veľmi pripomínala Duša Martinčoka a jeho Niekto sa nájde. Možno hneď tou prvou poviedkou o babe, ktorú z osamelosti otravuje jej staršia pani suseda.
Potom poviedočky prerastali do pomaly bizarných, až som pri niektorej, hej, tej o Cinkotovi, pozerala, že haló, čo to akože má byť?!
Poviedky o stratených miléniáloch, ktorí už budú mať pomaly 40, aj 45 a ešte vždy sa tak úplne nenašli. A možno, my všetci, miléniali, aj ne-mileniáli, sa budeme hľadať do konca našich dní...
Príjemné, oddychové, dobre sa to číta, expresívne výrazy nevadia, na druhú stranu, Pulitzera neočakávajte. A ja viem, že aj poviedky môžu byť master žáner (viď Čechov či Lucia Berlin), ale ja chcem napríklad aj od tejto autorky román! Prepracovanosť, rafinovanosť, hlbší ponor do postavy či príbehu na väčšom rozsahu.
Smrť panien
Jeffrey Eugenides
Smrť panien bol onoho času filmová kultovka, ktorú som ako decko nemala možnosť pochopiť. Až o dosť neskôr som sa dozvedela, že film bol natočený podľa knižnej predlohy Eugenida.
Kniha je o piatich sestrách, ktoré sa z nejakého dôvodu rozhodnú zabiť. Avšak, samovražda nie je jediným motívom knihy. Jedná sa o alegóriu smrti americkej strednej triedy, o neschopnosti pochopenia starých a mladých navzájom, o veľmi zvláštnu percepciu rozprávača, ktorý hovorí v množnom čísle a sleduje život a osudy piatich sestier. Avšak, rozprávač je vždy len mužom, ktorý pozoruje dievčatá z diaľky. Tým pádom, čokoľvek vidí, je len skreslenie reality dievčat. Vníma ich len povrchovo, možno povedať sexisticky a síce sa snaží, ale skutočné hlasy žien k nemu nedoľahnú. Mužský rozprávač sa v rámci nostalgie, keď sa neustále vracia k smrti dievčat, snaží zbaviť zodpovednosti za svoj život, pretože čokoľvek sa s rozprávačom stalo, je len dôsledok smrti piatich panien.
A čo tie samovraždy spôsobilo? Spoločnosť? Prehnane kontrolujúci rodičia? Sexuchtivý mužský neosobný rozprávač, ktorý dievčatá znížil len na objekt túžby? Znížená hladina serotonínu? Náboženský okultizmus? Vysvetlenie už nechám na prečítanie každého z vás, respektíve na vytvorenie mienky každého z vás.
Veľmi zvláštny, nevšedný počin. Čítalo sa to ťažko, priam som cítila hnilobný zápach z domu Lisbonovcov, tak ako ho cítili aj neosobní mužskí rozprávači tohto príbehu. Z nejakého dôvodu mi kniha pripomínala Piknik na Hanging rock možno to bolo rádoby štýlom akoby sa jednalo o skutočný príbeh, alebo tou stiesnenou atmosférou, keď viete, čo sa stane, ale i tak do poslednej minúty veríte v opak. Rozhodne nie pre každého a ešte viac rozhodne odporúčam čítať medzi riadkami.
Večerný nepokoj
Marieke Lucas Rijneveld
Jas sa na rodinnom statku niekde na vidieku v Holandsku snaží vyrovnať so stratou v blízkej rodine. Avšak tvrdé kalvínske vierovyznanie spolu s bohatým prežívaním hlavnej hrdinky vyúsťujú v zvláštne zvrátenosti, ktoré mi pripomínali Betónovú záhradu od McEwana.
O knihe sa popísalo mnoho. Veľakrát sa aj preložila a vyhrala rôzne ocenenia. Jazyk a hlavne metafory veľmi originálne a nevšedné, verím, že preklad bola riadna fuška. A veľmi nevšedným je aj popis a vnútorné premýšľanie Jas- na jednu stranu vycibrený opis ľudí, sveta, atmosféry. Na druhú stranu neuveriteľná naivita, čomu sa ani nečudujem, keďže má Jas len 12 rokov.
Kniha o strate, o extrémnej viere, o neschopnosti otvoriť sa v najbližšej rodine, o zverstvách a krutostiach detí, o (ne)láske v rodinách. A len sa pýtam, čo to z tých detí vyrastie?!
Babylon neboli Nutnost násilí
R. F. Kuang (p)
Ďalšia pultovka, ktorú knižní fajnšmekri rozobrali a vychválili do nebies. Budem k nim patriť aj ja? Dlho som sa na to pýtala, a keďže som hypeu neverila, počkala som si na e-výpožičku z knižnice. Pretože síce obal pekný, ale tá hrúbka vážení, tá hrúbka...
V prvom rade poviem - nie som čitateľ fantasy. V tomto som ako také malé hlúpe vajíčko uvarené natvrdo, ktoré za všetkým hľadá logiku nášho sveta, a má neustále tisíce otázok, ktoré mi zostávajú nezodpovedané, pretože by na to v knihe nebol priestor.
Kniha je o paralelnom svete odohrávajúcom sa v Oxforde, cca v roku 1837. Všetko je viacmenej ako v našich časoch, ale jedna fakulta sa venuje prekladaniu, a medzi inými aj špeciálnej aktivite, kde na základe dvoch párových prekladových slov dokážu daní prekladatelia trošku "čarovať". Hlavná postava Robin Swift pochádza z Číny a skrze jeho oči spoznávame ostatných prekladateľov, ktorí študujú v "Babylone", ale i názory autorky o vykorisťovaní, utláčaní a nadvláde jednej krajiny, ktorá ťaží z chudoby a utrpenia napríklad spomínanej Číny. Uff! Poďme najprv na plusy:
+ svet a fungovanie prekladateľských zvitkov - veľmi zaujímavé a nevšedné podanie
+ láska ku knihám, prekladom, jazyku
+ a to je za mňa všetko #sorrynotsorry
Všetko ostatné bolo chabé, chabé, pochabé. Plytké, čiernobiele postavy. Postava Robina na začiatku vykreslená s takými podrobnosťami, že ani JKR do takých podrobností nešla u Harryho. Celá tá mágia bola príliš málo, na to, aby ma držala vyše na 500 stranách - áno, síce prekladateľské zvitky poháňali parný stroj, a lode a delá, ale setsakra, mohli mať za mňa väčší podiel. Celá kritika nadradenej bielej rasy, kde sa na cudzincov hľadí cez prsty mi vadila, lebo ste tam boli zaradení aj vy, lebo ste biely, a hotovo, a basta. Yellowface ma u autorky bavila viac a milovníci fantasy žánru, ktorých kniha odrovnala, tak vám poviem, nie každému to proste sadlo. Keď už fantasy, tak Svet rieky od Farmera či Erikson a jeho Malazská ríša. A keď dark academia, tak Tartt a jej Tajná história. A keď láska k prekladom, tak zo zahraničných Mercier a jeho Váha slov či naša Farkašová a jej Scenár. Tak!
Nejhezčí dny našich životů
Claire Lombardo
Na rodinných ságach so štyrmi dcérami teraz celkom frčím a nemohla som vynechať ani knihu Claire Lombardo 'The most fun we've ever had'.
Dej sa odohráva v rodine Sorensonových, ktorí majú vo svojej záhrade jeden starý ginkgovník (preto tá obálka). Kniha mapuje osud a životy nielen rodičov Davida a Marilyn, ale aj ich dcér Wendy, Violet, Lizy a Grace (plus ďalších rodinných príslušníkov, ktorí sa dostali do rodiny skrze dcér).
V deji je mnoho odbočiek do minulosti, ktoré rozprávajú udalosti, ako sa rodičia dali dokopy, ale i to, prečo z dcér vyrástli osoby, aké vyrástli.
Vydarená rodinná sága, s nie-čiernobielymi postavami, ktorá bude, podľa mňa, úplne ideál na prichádzajúcu jeseň.
Jeden o koze...
Alice Flemrová
Rôzne "vykecávačky" o prekladoch môžem, a keď som videla pozbierané a súborné vydanie stĺpčeka od Alice Flemrovej, ktorej talianske preklady žeriem, tak som si to nemohla nechať ujsť! Stĺpčeky písala cca v rokoch 2007-2011 pre isté noviny, takže mnoho jej narážok už nie sú úplne aktuálne, ale na kráse to ničomu neuberá.
Ja sa pri knihách nesmejem, som ten tip prehnane vážneho čitateľa, ale tu som sa zasmiala hneď pri prvom príbehu, ako autorka "ošalila" taliansku triedu, keď miesto kapra im rozprávala o koze ako o typickom vianočnom hode, ktorý sa dáva do vane, potom ho tatínek zabije úderom do hlavy, a potom si na ňom všetci pochutnajú pri štedrovečernom stole.
Ale okrem humorných príhod tam nájdete kopu úvah o preklade, slovách, slovníkoch, taliančine, češtine, slovných hračkách, s ktorými sa musí prekladateľ popasovať a tak vôbec...
Odporúčam ku kávičke na víkend a ja sa teším ako budem objavovať tituly nového českého vydavateľstva Meridione, ktoré okrem tejto knihy vydáva knihy zamerané na juhoeurópsku literatúru (v súčasnosti zatiaľ diela z Talianska).
Happyendy
Jaroslava Blažková
Jaroslava Blažková ma odrovnala aktuálnosťou a nadčasovosťou svojej knihy Nylonový mesiac a tak som hneď mädlila ruky na jej nejaké ďalšie dielo.
Kniha Happyendy nás posúva o 44 rokov neskôr od vydania Mesiaca, a máme tu oveľa vyzretejšiu autorku, ktorá už píše z exilu, z Kanady, ktorú už poznačili roky, materstvo, deti, cudzina, ale i chorý manžel, o ktorého sa sama stará. A práve o tom je kniha Happyendy, o starnutí, vnímaní krás sveta, aj napriek životným skúsenostiam a skúškam. Ale i o potrebe písať, a takto zvládnuť ťažšie a krušnejšie časy.
Dielo je to útlučké, písané epištolárnou formou pravdepodobne fiktívnej kamarátke, ktorej sa autorka žaluje na susedov, ale vracia sa i do svojich spomienok na Bratislavu. Osobne ma zahrialo pri srdci, keď písala o istej ulici, a ja som si hovorila, veď tam býval Julo Satinský, a následne ho pár viet spomenula aj jeho osobnosť a ku ktorému jej hrdinovi ju inšpiroval. Teraz sa už len dostať k jej ďalšej kniha Jahniatko a grandi. Žiaľ, v ČR je v antikvariátoch len český preklad, a ja by som tak rada čítala ten slovenský... Odporúčam!
Lapvona
Ottessa Moshfegh
Lapvona - malá stredoveká dedinka naplnená malými obmedzenými figúrkami- od agresívneho veriaceho pastiera, bylinkárku vyciciavačku, či mrzáka Mareka, ktorého ľutovať tiež netreba (po prečítaní zistíte, prečo).
Otessa Moshfegh touto knihou vzbudila rozporuplné reakcie, pretože buď sa čitateľom páčila, alebo v nich výslovne vzbudila hnus a túto knihu označili za postmoderný odpad.
Pre mňa bola kniha alegóriou na súčasnú spoločnosť, ako je kontrolovaná bohatými, ako poslušne všetci niečomu veríme, ako si o sebe myslíme, že my sme tí dobrí, a možno to tak vôbec nie je, o obmedzenosti, predsudkoch, ale i o totálnom nihilizme, kde život človeka nemá cenu...
Och, a ak vám autorka nesadla už pri svojich prvých dvoch preložených knihách (Môj rok pokoja a odpočinku a Smrť v jej rukách), tak Lapvonu asi radšej nečítajte. Ak ju však chcete začať čítať, možno zase radšej nezačínajte Lapvonou.
Dom
Paco Roca
Milý grafický román, ktorý zhltnete počas pitia kávičky. Krásna je na ňom atmosféra a jej teplé, nostalgické farby. Príbeh Domu sa odohráva v Španielsku a je o spomienkach, rodinných väzbách medzi otcom a jeho deťmi, ale i o putách medzi tromi súrodencami. Pretože, ako hovorí Máté, môžete sa narodiť do tej istej rodiny, ale vaši rodičia sú vždy iní. A každému zo súrodencov sa vtlačila iná spomienka na malú, svojpomocne postavenú rodinnú chatku...
Na kolenách
Alica Cárska
Alica Cárska a jej debut o Alici Na kolenách. Ktovie, koľko z toho je autobiografia...
S Alicou sa spoznávame v okamihu jej detstva, kde je svojimi rodičmi viacmenej emocionálne odmietaná. To ju vedie do náručia náboženstva, neustálych spovedí kvôli hanbe, ktorú pociťuje voči svojim pocitom, nielen k opačnému pohlaviu, ale i ohľadom svojho sebaukájania. Všetky tieto príhody ju formujú do osobnosti, ktorá má problém so svojou sebahodnotou. Postupne s ňou čitateľ dospieva a dozvedá sa, čo to s hrdinkou spravilo v dospelosti... (viac už nebudem prezrádzať, nech neskazím prípadný budúci čitateľský zážitok)
Svieži jazyk, so stokrát omieľanými témami v literatúre, ale opäť trošku z iného uhla. Originálne naturálne popisy, ktoré v súčasnej slovenskej literatúre tak chýbajú. Odporúčam!
Emily zdolává překážky
Lucy Maud Montgomery
Minulý rok som sa strašne, ale naozaj strašne zamilovala do Emily z Nového mesiaca/Emily z Novoluní! Lucy Maud Montgomery je moja 'comfort author' a zakaždým ma dokáže preniesť do ríše krásnych krajov, milých ľudí a neskutočnej fantázie jej hrdiniek (aj napriek tomu, že sama mala život dosť zložitý - o autorke som nahrávala aj podcast, nájdete na Knihokec ako 75.časť).
Emily zdolává překážky je druhá časť trilógie o Emily. Hlavnú postavu tu spoznávame v období puberty a adolescencie, ale nič to neuberá na jej pôvabe, šarme, ale i milých trapasov, ktoré ju všade nasledujú. Emily je v porovnaní s ďalšou knižnou hrdinkou autorky, Annou, oveľa temnejšia, rozhodne viac gothic, a taká viac sebaistejšia a silnejšia (a to vravím ja, ktorá Annu neskonale milujem!).
Každý autor vkladá do svojich hrdinov aj niečo zo seba, zo svojho vlastného života a nemôžem sa ubrániť dojmu, že Emily a Lucy Maud toho majú veľmi veľa spoločného. Mimochodom, vedeli ste, že autorka preferovala, aby ju volali len Maud, bez Lucy? Alebo, že ako aj jej knižné hrdinky, tak aj ona neskutočne milovala mačky? Alebo, že aj autorka v isté temné obdobie svojho života venovala okultným silám a verila vo vyvolávanie duchov, tak ako aj Emily má isté podobné tendencie?
Kniha ABSOLÚTNE vhodná na jesenné cozy počasie, s hrnčekom chai latte v ruke a huňatou dekou na nohách. O padajúcom daždi za oknom ani nehovoriac... Škoda, že o nej až tak veľa v porovnaní s Annou nepočuť. Dajte jej šancu, spoznajte Emily!
