Na kolenách
Alica Cárska
“Detstvo sú ruky, do ktorých ťa vložia po namáhavom výstupe z lona a ktoré ťa pustia, keď ich najviac potrebuješ. Pretečieš medzi ich roztrasené prsty. “ Autorka zachytáva život dievčaťa a neskôr ženy, ktorá vyrastá v chudobe v presne neurčenom malom slovenskom meste. Neistá sociálna situácia, bezohľadná matka a krutí spolužiaci jej podkopávajú sebavedomie a aj preto je to od počiatku život plný pochybností a sebaspytovania. Narastajúci pocit viny sa postupne stáva palivom k obviňovaniu všetkých navôkol. Útočisko hľadá raz v spovedniciach, inokedy v anonymných hotelových izbách. Dokáže sa Alica zbaviť pocitu, že svoj osud nemá pod kontrolou, že jej slobodná vôľa je len ilúziou?... celý text
Přidat komentář
Absentujúce či narušené rodinné vzťahy, potláčanie vlastného ja a následné "topenie sa" v rozbúrených túžbach, potrebách a pocitoch, toxickosť namiesto romantiky či telesnosť ako forma sebaprijímania, akceptovania chaotickej podoby života.
Aj tak by sa dal v skratke zhrnúť útly, no zároveň nesmierne obsiahly, debutový román Alice Cárskej - Na kolenách. Román priam obsesívne kĺbiaci náboženstvo, či možno skôr vieru, s prebúdzajúcou sa, a postupne bujnejúcou i potláčanou, sexualitou, román, v ktorom sex nie je len sexom, ale i akousi pomstou či možno skôr odplatou, odkazom i sebavyjadrením, román, ktorým sa od začiatku do konca tiahne úpenlivá, i keď v podstate neúspešná, potreba uniknúť.
"Detstvo mi pripadá ako najkrutejšie obdobie života. Detstvo je kada s olejom, do ktorej je človek ponorený po krk, sud so smradľavým olejom otca automechanika, v ktorom oťažie každá končatina a myšlienka, každý sen. Absolútna nemohúcnosť, neschopnosť pohybu, nemožnosť čokoľvek zmeniť. Detstvo je bezmocnosť obrovskej moci zázemia, ktoré si nevyberieš a ktoré ťa drví v pästiach pomerov. Tie majetkové cítiš a tie intímne radšej nechceš poznať."
Alica tápa, túži s nádejou vystiera ruky a sklamane padá. Osamelo, s pocitom odstrčenia, nechcenia či nepochopenia, prijíma deň za dňom, rôčik po rôčku životom len tak nesmelo cupitá, kde-tu zakopáva, zviecha sa a opäť klesá. Na samé dno. Na kolená.
Na kolenách nie je príjemná ani chutne sladká, ako by na prvý pohľad mohla vyzerať. Je plná výčitiek, sexu a sebaspytovania, plná rán, smútku aj akéhosi sťažovania. Plná nespokojnosti a živočíšnou únavou motivovaných iracionálnych rozhodnutí. no napriek tomu sa ju oplatí prečítať.
Alica Cárska a jej debut o Alici Na kolenách. Ktovie, koľko z toho je autobiografia...
S Alicou sa spoznávame v okamihu jej detstva, kde je svojimi rodičmi viacmenej emocionálne odmietaná. To ju vedie do náručia náboženstva, neustálych spovedí kvôli hanbe, ktorú pociťuje voči svojim pocitom, nielen k opačnému pohlaviu, ale i ohľadom svojho sebaukájania. Všetky tieto príhody ju formujú do osobnosti, ktorá má problém so svojou sebahodnotou. Postupne s ňou čitateľ dospieva a dozvedá sa, čo to s hrdinkou spravilo v dospelosti... (viac už nebudem prezrádzať, nech neskazím prípadný budúci čitateľský zážitok)
Svieži jazyk, so stokrát omieľanými témami v literatúre, ale opäť trošku z iného uhla. Originálne naturálne popisy, ktoré v súčasnej slovenskej literatúre tak chýbajú. Odporúčam!