Lapvona
Ottessa Moshfegh
Vitajte v stredovekej dedine Lapvona, kde vyrastá aj Marek, polosirota a miestny mrzák. Je synom tyranského pastiera, jeho matka údajne zomrela pri pôrode. Spriaznenou dušou mu je iba slepá dojka Ina, ktorá dokáže zázračne komunikovať s prírodou. Pre niektorých dedinčanov sú jej schopnosti darom z nebies, ostatní ju pod vplyvom zhýralého kňaza Barnabáša považujú za čarodejnicu. Keď Lapvonu postihne sucho a hladomor, bezbrehá viera dedinčanov v mocnosti, ktorým leží na srdci ich blahobyt, je vystavená krutej skúške zo strany zemepána Villiama. Nešťastná náhoda však zblíži Mareka so šľachticovou rodinou a temné sily na seba nenechajú dlho čakať. Biblická katastrofa je na dosah. Tenký závoj, ktorý delí život od smrti a pozemské od nadpozemského, je zrazu takmer neviditeľný. Ottessa Moshfegh napísala román plný mágie, vrážd, lží, zneužívania a irónie, pri ktorom budete cítiť fyzické zhnusenie, ale nebudete ho môcť prestať čítať.... celý text
Literatura světová Romány Historie
Vydáno: 2024 , Literárna baštaOriginální název:
Lapvona, 2022
více info...
Přidat komentář
Lapvona - malá stredoveká dedinka naplnená malými obmedzenými figúrkami- od agresívneho veriaceho pastiera, bylinkárku vyciciavačku, či mrzáka Mareka, ktorého ľutovať tiež netreba (po prečítaní zistíte, prečo).
Otessa Moshfegh touto knihou vzbudila rozporuplné reakcie, pretože buď sa čitateľom páčila, alebo v nich výslovne vzbudila hnus a túto knihu označili za postmoderný odpad.
Pre mňa bola kniha alegóriou na súčasnú spoločnosť, ako je kontrolovaná bohatými, ako poslušne všetci niečomu veríme, ako si o sebe myslíme, že my sme tí dobrí, a možno to tak vôbec nie je, o obmedzenosti, predsudkoch, ale i o totálnom nihilizme, kde život človeka nemá cenu...
Och, a ak vám autorka nesadla už pri svojich prvých dvoch preložených knihách (Môj rok pokoja a odpočinku a Smrť v jej rukách), tak Lapvonu asi radšej nečítajte. Ak ju však chcete začať čítať, možno zase radšej nezačínajte Lapvonou.